Bratislava 8. novembra (TASR) - Proces povoľovania revitalizácie vodných tokov sa má zjednodušiť. Predpokladá to novela vodného zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Definovať sa tiež majú nové pojmy "revitalizácia vodného toku" a "riečne procesy".

Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorou sa upravuje alebo zriaďuje koryto vodného toku a ktorá svoju funkciu už neplní alebo ju plní iba čiastočne, by malo postačovať ohlásenie vlastníka stavby orgánu štátnej vodnej správy. Návrh tiež špecifikuje, kedy vodná stavba neplní svoju funkciu a podmienky na jej odstránenie alebo zmenu.

Zmeniť sa má definícia prirodzeného koryta a definovať by sa mal upravený tok, ako aj upravené koryto vodného toku. Upraviť sa má aj postup a podmienky pri zmene prirodzeného koryta vplyvom vonkajších síl pri jeho ponechaní v novom koryte alebo vrátení do pôvodného stavu a poskytnutia náhrad.

Novelizácia si dáva za cieľ zabezpečiť revitalizačné opatrenia pre obnovu prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území vrátane mokradí, odstránenie alebo spriechodnenie bariér a obnovu biologickej a morfologickej spojitosti tokov tak, aby vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav.

Do druhého čítania prešla aj novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zámerom je zrýchlenie niektorých procesov, ktoré je potrebné absolvovať pri osobitných zásahoch do zemskej kôry na využívanie geotermálnej energie, avšak bez využitia geotermálnej vody. Zrýchliť sa má proces, ktorý umožní využívať geotermálne teplo, ktoré môže byť následne využívané na vykurovanie domácností či verejných budov v danej obci či lokalite. Novelizáciou sa majú upraviť aj niektoré ustanovenia banského zákona týkajúce sa procesných aspektov pri dobývaní ložísk ropy alebo zemného plynu s cieľom zrýchlenia a zefektívnenia vyhľadávania a povoľovania ťaženia.

Obe legislatívy majú byť účinné od 1. januára 2023.