Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V Levoči, ktorá je centrom slovenského vzdelávania zrakovo postihnutých ľudí, vznikla totiž 28. novembra 1946 schválením štatútu tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač.
Autor TASR
Levoča/Bratislava 25. novembra (TASR) - História tlačí v Braillovom písme, ktoré umožňujú vzdelávanie zrakovo postihnutých ľudí, sa na Slovensku začala písať pred 70 rokmi.
V Levoči, ktorá je centrom slovenského vzdelávania zrakovo postihnutých ľudí, vznikla totiž 28. novembra 1946 schválením štatútu tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač. Pravidelná prevádzka tlačiarne sa začala 1. októbra 1948.
Najväčšiu zásluhu na založení levočskej tlačiarne má Jozef Vrabel (1911–1964), učiteľ levočského Štátneho ústavu pre slepcov (dnes Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých). V školskom zariadení pre nevidiacich sa príležitostne tlačili len učebné texty pre žiakov ústavu. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, ktorý vyšiel v roku 1948. Až spustením pravidelnej prevádzky sa v Braillovom písme začali tlačiť aj knihy a časopisy pre všetkých nevidiacich, vrátane dospelých.
Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tej predchádzala Slepecká knižnica braillovských kníh, ktorá vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni. K jej presťahovaniu do Levoče došlo v roku 1971 a 21. mája 1976 sa spustila prevádzka Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Knižnica nesie názov po Matejovi Hrebendovi (1796–1880), nevidiacom kolportérovi slovenských a českých kníh.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Je nielen knižnicou, ale súbežne aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Od 1. januára 1999 je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR). Služby knižnice využívajú nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne postihnutí ľudia.
S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety. Od roku 2004 sú všetky zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne.
Knižnica vydáva 18 časopisov v troch verziách s rôznou periodicitou, ktorých forma a obsah sú prispôsobené schopnostiam, potrebám a nárokom zrakovo postihnutých recipientov.
V Levoči, ktorá je centrom slovenského vzdelávania zrakovo postihnutých ľudí, vznikla totiž 28. novembra 1946 schválením štatútu tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač. Pravidelná prevádzka tlačiarne sa začala 1. októbra 1948.
Najväčšiu zásluhu na založení levočskej tlačiarne má Jozef Vrabel (1911–1964), učiteľ levočského Štátneho ústavu pre slepcov (dnes Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých). V školskom zariadení pre nevidiacich sa príležitostne tlačili len učebné texty pre žiakov ústavu. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, ktorý vyšiel v roku 1948. Až spustením pravidelnej prevádzky sa v Braillovom písme začali tlačiť aj knihy a časopisy pre všetkých nevidiacich, vrátane dospelých.
Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tej predchádzala Slepecká knižnica braillovských kníh, ktorá vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni. K jej presťahovaniu do Levoče došlo v roku 1971 a 21. mája 1976 sa spustila prevádzka Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Knižnica nesie názov po Matejovi Hrebendovi (1796–1880), nevidiacom kolportérovi slovenských a českých kníh.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Je nielen knižnicou, ale súbežne aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Od 1. januára 1999 je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR). Služby knižnice využívajú nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne postihnutí ľudia.
S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety. Od roku 2004 sú všetky zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne.
Knižnica vydáva 18 časopisov v troch verziách s rôznou periodicitou, ktorých forma a obsah sú prispôsobené schopnostiam, potrebám a nárokom zrakovo postihnutých recipientov.
