Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za stratu demokratickej identity Československa nesú podľa neho veľkú zodpovednosť aj vtedajší demokratickí politici na domácej scéne.
Autor TASR
Washington 25. februára (TASR) - Komunizmus sme vtedy podcenili a nepochopili a obávam sa, že v súčasnosti sa niektoré veci opakujú. Pri príležitosti 70. výročia februárového prevratu z roku 1948, ktorý bývalé Československo uvrhol do 40 rokov trvajúcej neslobody a totality, to pre TASR uviedol historik a profesor Igor Lukeš.
"Nedostatočne pochopili, do akej miery bol komunizmus vražednou ideológiou, ideológiou absurdného násilia a ideológiou, ktorá sa udržiavala pri moci len pomocou násilia," povedal Lukeš na adresu vtedajších demokratických politikov.
Lukeš zdôraznil, že sa nemôžeme vyhovárať len na Kremeľ. Víťazstvo komunizmu nebolo len jeho diktátom a nebolo ani predurčenou záležitosťou, nebolo produktom dohody spojencov z konferencií v Teheráne, na Jalte a v Postupime. Za stratu demokratickej identity Československa nesú podľa neho veľkú zodpovednosť aj vtedajší demokratickí politici na domácej scéne, ktorí oslabení hanbou, ktorú utŕžili v Mníchove, a oslepení strachom z Nemecka podcenili zlomyseľnosť svojho komunistického nepriateľa a stalinistickej ríše. Vôbec sa nepokúsili vzdelať voličov o Sovietskom zväze.
"V tých zásadných momentoch povojnovej krízy v rokoch 1945-1947 Česi nie dosť presne chápali, s čím sa pohrávajú. Oni si mysleli, že komunistická strana bude akýmsi nástrojom, ktorý použijú na rozbitie predvojnových štruktúr - agrárnikov a ďalších strán, ktoré považovali za reakčné strany, ktoré nejakým spôsobom zabránili rozkvetu českej myšlienky, českých rúk a tak ďalej," uviedol Lukeš.
K víťazstvu komunizmu podľa Lukeša prispel aj Západ politickými chybami a amaterizmom v takých kľúčových oblastiach ako diplomacia a spravodajské služby. Z tejto nepripravenosti sa síce rýchlo spamätal a poučil, pre Československo to však bolo neskoro.
"Potom sa správanie Spojených štátov dramaticky zmenilo. Američania sa veľmi rýchlo poučili z chýb a len rok po pražskom prevrate vzniká NATO, ktoré v podstate vystavalo mantinel akémukoľvek ďalšiemu rozpínaniu sovietskej moci v Európe. Nezabránilo tomu inde, ale zabránilo tomu v Európe veľmi efektívne až do konca studenej vojny," povedal historik.
Lukeš sa obáva, že v súčasnosti zažívajú Česko i Slovensko isté podobné prvky politického správania. Kým v rokoch 1945-1947 politici neustále hrozili tým, že sa vrátia Nemci a nemecky hovoriaci aristokrati a vezmú si späť pôdu, ktorú i demokratické strany rozdávali Čechom a Slovákom, dnes politici zase hrozia a strašia - tentoraz moslimami, migrantmi, teroristami a homosexuálmi.
"Hrozia tým, že zo Západu prichádzajú rôzne nové -izmy, ktoré nejakým spôsobom ohrozujú českú existenciu. To je nezmysel. Potrebujeme stále viac liberálnej slobody a liberálnej demokracie, pretože len slobodní ľudia sú úspešní v ekonomike. Otroci pracujú, keď majú za chrbtom bič alebo dokonca pištoľ. Ale v 21. storočí národy nezískavajú úspech tým, že kopú jamu v zemi, ale tým, že majú múdre myšlienky. A na tie myšlienky nepotrebujete len masu pracujúcich ľudí, na to potrebujete slobodných ľudí, ktorí majú pocit, že sa môžu v živote kreatívne vyvíjať. Na to je potrebná sloboda, sloboda pre všetkých ľudí," povedal Lukeš.
Igor Lukeš vyštudoval filozofiu a históriu na Karlovej univerzite a pôsobí ako profesor histórie a medzinárodných vzťahov na Bostonskej univerzite so zameraním na históriu a politiku strednej a východnej Európy a súčasného Ruska. Je autorom viacerých kníh a prispieva do českých médií.
Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová
"Nedostatočne pochopili, do akej miery bol komunizmus vražednou ideológiou, ideológiou absurdného násilia a ideológiou, ktorá sa udržiavala pri moci len pomocou násilia," povedal Lukeš na adresu vtedajších demokratických politikov.
Lukeš zdôraznil, že sa nemôžeme vyhovárať len na Kremeľ. Víťazstvo komunizmu nebolo len jeho diktátom a nebolo ani predurčenou záležitosťou, nebolo produktom dohody spojencov z konferencií v Teheráne, na Jalte a v Postupime. Za stratu demokratickej identity Československa nesú podľa neho veľkú zodpovednosť aj vtedajší demokratickí politici na domácej scéne, ktorí oslabení hanbou, ktorú utŕžili v Mníchove, a oslepení strachom z Nemecka podcenili zlomyseľnosť svojho komunistického nepriateľa a stalinistickej ríše. Vôbec sa nepokúsili vzdelať voličov o Sovietskom zväze.
"V tých zásadných momentoch povojnovej krízy v rokoch 1945-1947 Česi nie dosť presne chápali, s čím sa pohrávajú. Oni si mysleli, že komunistická strana bude akýmsi nástrojom, ktorý použijú na rozbitie predvojnových štruktúr - agrárnikov a ďalších strán, ktoré považovali za reakčné strany, ktoré nejakým spôsobom zabránili rozkvetu českej myšlienky, českých rúk a tak ďalej," uviedol Lukeš.
K víťazstvu komunizmu podľa Lukeša prispel aj Západ politickými chybami a amaterizmom v takých kľúčových oblastiach ako diplomacia a spravodajské služby. Z tejto nepripravenosti sa síce rýchlo spamätal a poučil, pre Československo to však bolo neskoro.
"Potom sa správanie Spojených štátov dramaticky zmenilo. Američania sa veľmi rýchlo poučili z chýb a len rok po pražskom prevrate vzniká NATO, ktoré v podstate vystavalo mantinel akémukoľvek ďalšiemu rozpínaniu sovietskej moci v Európe. Nezabránilo tomu inde, ale zabránilo tomu v Európe veľmi efektívne až do konca studenej vojny," povedal historik.
Lukeš sa obáva, že v súčasnosti zažívajú Česko i Slovensko isté podobné prvky politického správania. Kým v rokoch 1945-1947 politici neustále hrozili tým, že sa vrátia Nemci a nemecky hovoriaci aristokrati a vezmú si späť pôdu, ktorú i demokratické strany rozdávali Čechom a Slovákom, dnes politici zase hrozia a strašia - tentoraz moslimami, migrantmi, teroristami a homosexuálmi.
"Hrozia tým, že zo Západu prichádzajú rôzne nové -izmy, ktoré nejakým spôsobom ohrozujú českú existenciu. To je nezmysel. Potrebujeme stále viac liberálnej slobody a liberálnej demokracie, pretože len slobodní ľudia sú úspešní v ekonomike. Otroci pracujú, keď majú za chrbtom bič alebo dokonca pištoľ. Ale v 21. storočí národy nezískavajú úspech tým, že kopú jamu v zemi, ale tým, že majú múdre myšlienky. A na tie myšlienky nepotrebujete len masu pracujúcich ľudí, na to potrebujete slobodných ľudí, ktorí majú pocit, že sa môžu v živote kreatívne vyvíjať. Na to je potrebná sloboda, sloboda pre všetkých ľudí," povedal Lukeš.
Igor Lukeš vyštudoval filozofiu a históriu na Karlovej univerzite a pôsobí ako profesor histórie a medzinárodných vzťahov na Bostonskej univerzite so zameraním na históriu a politiku strednej a východnej Európy a súčasného Ruska. Je autorom viacerých kníh a prispieva do českých médií.
Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová
