< sekcia Slovensko

Kováč, Schuster, Gašparovič, Kiska: Po štyroch mužoch prichádza žena

Na kombosnímke prezidenti SR Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska, Zuzana Čaputová. Foto: TASR

Zuzana Čaputova bola zvolená za prvú ženu prezidentku v novodobej histórii Slovenska. Teraz.sk prináša profily slovenských prezidentov a prezidentky.

Bratislava 15. júna (Teraz.sk/TASR) - Zuzana Čaputová sa ujme prezidentského úradu 15. júna, kedy ju čaká inaugurácia. Ústavou predpísaný sľub zloží počas slávnostnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v sobotu 15. júna v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave. Teraz.sk prináša profil novej slovenskej prezidentky, ako aj profily jej predchodcov.



Profil Zuzany Čaputovej - prvej ženy v prezidentskom úrade


Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996. Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

V rokoch 1998 až 1999 absolvovala vzdelávací cyklus Všeobecný manažment - Manažment zmeny a v roku 1999 tréning ARK, s. r. o. - Mediácia, akreditovaný Ministerstvom školstva SR. Bola tiež členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW. "Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Považujem za zmysluplné robiť prácu, ktorá je službou niečomu dôležitému. Environmentálne otázky majú blízko k najdôležitejším hodnotám, a to sú život a zdravie. Ako právnička som sa teda začala venovať aj týmto kauzám," povedala v rozhovore pre miestny časopis Pezinčan.

Na Slovensku sa začali v poradí štvrté voľby do Európskeho parlamentu. Na snímke zvolená prezidentka SR Zuzana Čaputová vhadzuje hlasovací lístok do volebnej schránky počas volieb do Európskeho parlamentu 25. mája 2019 v Pezinku.
Foto: TASR - Michal Svítok


Od roku 1998 začala pôsobiť v treťom sektore. Pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. Od roku 2001 začala spolupracovať so združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka.

Via Iuris je občianske združenie, ktoré pomáha ľuďom obhajovať svoje práva a zúčastňovať sa na rozhodovaní o veciach verejných. V rámci tejto spolupráce sa Čaputová venovala téme "Verejná kontrola verejnej moci", téme "Zodpovednosť verejných činiteľov", a tiež účasti verejnosti na rozhodovaní o veľkých investičných zámeroch.

Na snímke novozvolená prezidentka SR Zuzana Čaputová odpovedá na otázky novinárov po fotení oficiálneho portrétu v priestoroch TASR v Bratislave 9. mája 2019.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Výrazne sa angažovala v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. Informácia o zámere vybudovať novú skládku vedľa starej a v blízkosti centra Pezinka, sa objavila v roku 1999. Len v prvej etape mala mať skládka plochu jedenásť a pol futbalových ihrísk a hĺbku, ktorá sa rovnala štvorposchodovému domu. Najintenzívnejšie obdobie prišlo od roku 2007 počas integrovaného povoľovania skládky a v roku 2008, keď sa konalo najviac verejných protestov. V roku 2013 Najvyšší súd SR zrušil povolenie na skládku. "Celá naša komunita sa chcela ubrániť ďalšej obrovskej záťaži, ktorú sa nám mocenský valec usiloval nezákonne do mesta pretlačiť. Spojili sme sa a po 14 rokoch sme to vyhrali," uviedla vtedy Čaputová.

V roku 2016 jej udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Angažovala sa tiež v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu zrušenie Mečiarových amnestií. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam.

Na snímke víťazka 2. kola prezidentských volieb podľa predbežných neoficálnych výsledkov Zuzana Čaputová počas príchodu do relácie V Politike v televízii TA3 v Bratislave 31. marca 2019.
Foto: TASR - Martin Baumann


Právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky Slovenskej republiky za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019. "Aj doposiaľ som sa snažila pomáhať ľuďom, ktorí čelili neprávosti a krivde. Myslím si, že v súčasnosti je potrebné, aby na tomto poste bol prezident alebo prezidentka, ktorý sa zastane ľudí a postaví sa za spravodlivosť," uviedla pri tejto príležitosti.

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov (870 415 hlasov). Ako uviedla tesne po zverejnení predbežných volebných výsledkov, svoj úspech vnímala "ako veľké volanie po zmene, slušnosti a spravodlivosti".

Na archívnej snímke kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie 29. mája 2018 v Bratislave.
Foto: TASR - Martin Baumann


Pred druhým kolom volieb si želala férovú kampaň. Avizovala, že sa mieni uchádzať o dôveru voličov aj protikandidátov a pokúsi sa ich presvedčiť o tom, kadiaľ môže viesť cesta z problémov. "Myslím si, že môže viesť cez spoluprácu a slušnosť," povedala Zuzana Čaputová. Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, sa stala Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Svoj hlas jej odovzdalo 1.056.582 voličov.



Profil prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michala Kováča


Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.

Novoročný prejav prezidenta SR Michala Kováča, ktorý v prvý deň roka 1998 odvysielala Slovenská televízia.
Foto: TASR Vladimír Benko


Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu).

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

Michal Kováč (v strede) ako najvyšší vojenský veliteľ SR
Foto: VHÚ-VHA Bratislava


Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.

Michal Kováč pri prehliadke Pluku hradnej a čestnej stráže na nádvorí bratislavského hradu pri príležitosti jeho uvedenia do úradu prezidenta SR a hlavného veliteľa OS SR v marci 1993. Prezidenta sprevádza náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta SR genmjr. Mojmír Hergovič.
Foto: VHÚ-VHA Bratislava


Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po uplynutí svojho mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR. V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska, takisto v roku 1994, získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.

Na archívnej snímke odstupujúci prezident SR Michal Kováč sa pozdravuje s obyvateľmi počas slávnostnej rozlúčky na nádvorí Grassalkovichovho - Prezidenského paláca v Bratislave 2.marca 1998.
Foto: Vladimír Benko - TASR


V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala. Umrel 5. októbra 2016.

Na snímke príslušníci Čestnej stráže prezidenta SR stoja pri rakve s telesnými pozostatkami exprezidenta Michala Kováča na verejnej rozlúčke v Rytierskej sále Bratislavského hradu. Bratislava, 12. októbra 2016.
Foto: TASR/Michal Svítok




Profil druhého prezidenta SR voleného v prvej priamej voľbe - Rudolfa Schustera


Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve pri Košiciach. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave vyštudoval v roku 1959 odbor inžinierske staviteľstvo a v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.

RUDOLF SCHUSTER.
Foto: TASR/AP


Prvé pracovné roky strávil v Bratislave, kde od roku 1960 pracoval v Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave a potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Po návrate do Košíc v roku 1962 sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) a v roku 1974 začal pracovať na Národnom výbore (NV) mesta Košíc.

Košickým primátorom bol prvýkrát v rokoch 1983-1986. V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR), do 30. novembra 1989 bol predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach. V období od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. Od júna 1990 do marca 1992 bol veľvyslancom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Kanade, po návrate na Slovensko pracoval do roku 1994 na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave.

Rudolf Schuster-Michal Kováč-Ivan Gašparovič
Foto: FOTO TASR - Vladimír Benko


Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 druhýkrát za primátora Košíc a stal sa ním opäť po komunálnych voľbách v decembri 1998. Oficiálne sa funkcie primátora Košíc vzdal k 15. júnu 1999.

Ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) v rokoch 1964-1990 bol Rudolf Schuster aj pracovníkom košického krajského straníckeho aparátu, neskôr členom Ústredného výboru (ÚV) KSS a jeho predsedníctva. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Rudolf Schuster získal mandát poslanca Národnej rady (NR) SR (na schôdzi parlamentu 1. júna 1999 sa ho vzdal, pozn. TASR).

Bývalý prezident Rudolf Schuster
Foto: TASR/Štefan Puškáš


V historicky prvých priamych prezidentských voľbách v máji 1999 sa ako spoločný kandidát vládnej koalície uchádzal o post hlavy štátu.

Dňa 15. mája 1999 do druhého kola postúpil na prvom mieste. Stal sa víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR, keď získal 30. mája 1999 v druhom kole 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 1.293.642 voličov, predstavujúcich 42,8 percenta.

Na archívnej snímke z 15. júna 1999 Rudolf Schuster (vľavo) preberá z rúk predsedu Ústavného súdu SR Milana Čiča listinu o zložení Ústavou SR predpísaného prezidentského sľubu počas slávnostného aktu inaugurácie v bratislavskej Redute.
Foto: TASR/Vlado Benko


Rudolf Schuster sa 15. júna 1999 po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Rudolf Schuster sa dlhodobo venuje aj tvorivej činnosti. Je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a od januára 2014 je autorom aj divadelnej hry. Bocatiove osudy predstavil Schuster ešte v roku 1995, keď sa uskutočnilo veľké plenérové predstavenie pod holým nebo na Hlavnej ulici a videlo ho okolo 30.000 divákov. "Toto predstavenie je mojím posledným darčekom Košiciam", povedal Schuster. Premiéra hry Bocatius sa uskutočnila v piatok 31. januára na scéne historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach.

Slovenský prezident Rudolf Schuster ukončil 9.apríla 2003 pracovnú návštevu Kanady a pricestoval do Washingtonu. Hlavným bodom dnešného programu bolo stretnutie s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom (na snímke vpravo, vľavo prezident Schuster) v Bielom dome. Archívna snímka.
Foto: TASR


Medzi jeho záujmy patrí zberateľstvo (obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika), filmovanie, história a šport. Vo svojom rodnom Medzeve si v novembri 2001 zriadil malé súkromné filmové múzeum.

Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na viacerých vysokých školách doma a v zahraničí. Najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku - Európsku cenu Karola IV. mu udelili 11. júna 2011. Čestné členstvo Inštitútu Naše Aktivity Pre Slovensko (NAPS) získal 30. septembra 2012.

Dlhoročná životná partnerka Rudolfa Schustera, jeho manželka Irena, ktorá mu bola oporou v živote a jeho politických funkciách, zomrela 24. mája 2008. Vo veku 70 rokov podľahla akútnej srdcovej príhode. Spolu vychovali syna Petra a dcéru Ingrid.

Na archívnej snímke bývalý prezident SR Rudolf Schuster v prezidentskej knižnici vo Východoslovenskej galérii v Košiciach počas rozhovoru pre TASR v sobotu 25. marca 2017.
Foto: TASR – František Iván


Bývalý prezident SR Rudolf Schuster pripravil v polovici januára 2014 Medzinárodné prezidentské sympózium, na ktoré pozval mnohých terajších aj bývalých prezidentov. Toto stretnutie bolo súčasťou osláv jeho životného jubilea.

Profil tretieho prezidenta SR Ivana Gašparoviča (dve volebné obdobia)


Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave bol dlhé roky pedagógom na tejto vysokej škole. Od roku 1968 tam prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. S prestávkami až do roku 2004 odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom na tejto vysokej škole. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom ČSFR v Prahe.

Na archívnej snímke z roku 2007 Ivan Gašparovič.
Foto: TASR Michal Svítok


V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol predsedom SNR, ktorá sa v septembri 1992 premenovala na Národnú radu (NR) SR. V marci až októbri 1998 ho poverili niektorými právomocami prezidenta SR. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

Po odchode z HZDS v júli 2002 a po založení nového politického subjektu Hnutie za demokraciu (HZD), na ktorého čele stál, pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR.

Na archívnej snímke vľavo prezident SR Ivan Gašparovič a vpravo predseda NR SR Richard Sulík počas brífingu s novinármi na pôde zákonodarného zboru. V Bratislave 3.augusta 2010.
Foto: TASR


Keď v parlamentných voľbách roku 2002 HZD nezískalo potrebný počet hlasov na to, aby sa stalo parlamentnou stranou, Ivan Gašparovič sa znova vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.

V prvom kole priamych prezidentských volieb 3. apríla 2004 nebol za hlavu štátu zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu slovenského prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr znovu na druhé funkčné obdobie hlavy štátu. Vtedy v prvom kole volieb 21. marca 2009 tiež nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát a do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.

Na snímke bývalý prezident SR Ivan Gašparovič počas pietneho aktu na oslavách 71. výročia Slovenského národného povstania 29. augusta 2015 v Banskej Bystrici.
Foto: TASR/Branislav Račko


Staronovým prezidentom SR sa napokon 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Protikandidátka Iveta Radičová získala 44,46 percenta hlasov.

Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.
S prvou dámou Slovenska Silviou Gašparovičovou majú dve deti.

Na snímke odchádzajúci prezident SR Ivan Gašparovič (vpravo) máva počas symbolického odovzdania úradu 15. júna 2014 Prezidentskom paláci v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann


Profil štvrtého slovenského prezidenta Andreja Kisku


Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel skúšať šťastie do USA s plánom natrvalo sa tam usadiť. Po roku a pol sa však vrátil na Slovensko s veľkou chuťou podnikať. Založil svoju prvú spoločnosť, ktorá sa zaoberala dovozom, veľkoobchodom a maloobchodom so šperkmi a prišiel o všetky svoje úspory.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas otváracieho príhovoru na Medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec 2019 6. júna 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Od roku 1996 postupne spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a neskôr aj Quatro, ktoré viedol a spravoval spolu s bratom. V roku 2005 kúpila tieto spoločnosti VÚB banka a zlúčila ich pod názov Consumer Finance Holding, kde Andrej Kiska pôsobil do roku 2007 ako člen predstavenstva.

Neziskovú organizáciu Dobrý Anjel založil Andrej Kiska v roku 2006 s priateľom. Charitatívna organizácia Dobrý Anjel pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie. Pôsobil v nej ako predseda správnej rady do mája 2013, keď sa funkcie vzdal. Od júna 2013 ho na tomto poste nahradila manželka Martina Kisková. V roku 2011 založil organizáciu Dobrý Anjel aj v Českej republike.

Na snímke prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska s manželkou Martinou vhadzujú volebné lístky do volebnej schránky vo volebnej miestnosti počas volieb do Európskeho parlamentu, v Poprade 25. mája 2019.
Foto: TASR Oliver Ondráš


Kiska je autorom publikácií Vezmi život do svojich rúk a Cesta manažéra z pekla alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom.

V roku 2006 získal od predplatiteľov týždenníka Trend ocenenie Manažér roka a je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia.

Na archívnej snímke prezident SR Andrej Kiska.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Do boja o Prezidentský palác sa v roku 2014 prihlásilo 14 kandidátov. Víťazom prvého kola prezidentských volieb konaného 15. marca 2014 sa stal premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. Tomu hlas odovzdalo 24 percent voličov. V druhom kole volieb hlavy štátu 29. marca 2014 zvíťazil Andrej Kiska.

Kandidát na prezidenta Andrej Kiska (na snímke) počas odovzdávania petičných hárkov s podpismi potrebnými na kandidatúru na prezidenta SR v Národnej rade SR. Archívna snímka.
Foto: TASR/Michal Svítok


Andrej Kiska informoval 14. mája, že jeho poradcami budú bývalý šéf Ústavného súdu SR Ján Mazák, niekdajší diplomat Martin Bútora, Tomáš Lehotský, Rado Baťo, Sergej Michalič a Roman Krpelan. Hovorcom prezidenta SR bude Peter Petrus.