Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Generálna prokuratúra SR (GP) potvrdzuje, že vyšetrovateľ v Poprade obvinil dvoch bývalých ministrov životného prostredia v kauze trestnej zodpovednosti za škody v Tichej, Kôprovej a Javorovej doline vo Vysokých Tatrách.
Potvrdil to dnes na tlačovej konferencii námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál a aj prokurátor trestného odboru GP SR Ladislav Hanniker. Exministrom hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na tri až osem rokov.
Podľa Košťála sa orgány činné v trestnom konaní venovali tomuto prípadu intenzívne štyri roky. Exministri sa dopustili ohrozenia a poškodenia a prečinu marenia verejného činiteľa. Podľa prokurátora Hannikera spôsobili svojím konaním majetkovú škodu viac ako deväť miliónov eur a ďalšiu ekologickú nemajetkovú škodu. V prípade bolo a bude potrebné vypočuť množstvo svedkov a expertov. Zničených bolo podľa prokurátora Hannikera až 70.000 hektárov lesa vo Vysokých Tatrách.
Obvinenie z ohrozenia a poškodenia životného prostredia
Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Informovalo o tom vydanie denníka Sme v stredu 22. augusta s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme, podľa tohto zdroja, bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť ako pokyn akceptovať, napísal v stredu denník.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Dva pohľady na kalamitu
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.
Potvrdil to dnes na tlačovej konferencii námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál a aj prokurátor trestného odboru GP SR Ladislav Hanniker. Exministrom hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na tri až osem rokov.
Podľa Košťála sa orgány činné v trestnom konaní venovali tomuto prípadu intenzívne štyri roky. Exministri sa dopustili ohrozenia a poškodenia a prečinu marenia verejného činiteľa. Podľa prokurátora Hannikera spôsobili svojím konaním majetkovú škodu viac ako deväť miliónov eur a ďalšiu ekologickú nemajetkovú škodu. V prípade bolo a bude potrebné vypočuť množstvo svedkov a expertov. Zničených bolo podľa prokurátora Hannikera až 70.000 hektárov lesa vo Vysokých Tatrách.
Obvinenie z ohrozenia a poškodenia životného prostredia
Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Informovalo o tom vydanie denníka Sme v stredu 22. augusta s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme, podľa tohto zdroja, bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť ako pokyn akceptovať, napísal v stredu denník.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Dva pohľady na kalamitu
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.