Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najohrozenejšia je veková skupina 40 až 50 rokov a väčšiu pravdepodobnosť prepracovať sa k závislosti majú jedinci so skorým začiatkom konzumu v čase puberty a ranej dospelosti.
Autor TASR
Levoča 14. februára (TASR) - Alkohol pomerne rýchlo zmierňuje alebo potláča stavy úzkosti a z krátkodobého hľadiska pôsobí pri určitom množstve na človeka "euforizujúco". Z dlhodobého však zhoršuje, prípadne aj vyvoláva depresívne stavy, dokonca zvyšuje riziko samovraždy. Pri príležitosti tzv. "suchého februára" na to upozorňuje lekár psychiatrického oddelenia levočskej nemocnice Anton Ľubocký.
"Pri dlhodobom konzume a náhlom vysadení dochádza často k rôznym závažným psychickým poruchám v zmysle halucinácií, bludných presvedčení, dezorientácii a podobne. Závažným, život ohrozujúcim stavom je delírium tremens, prípadne alkoholická halucinóza. Alkohol pôsobí zhubne na mozog a poškodzuje pamäť s rizikom rozvoja alkoholovej demencie," vysvetlil Ľubocký.
Významnou mierou podľa neho alkohol ohrozuje človeka nielen po psychickej, ale tiež po fyzickej stránke. Môže priamo poškodiť organizmus, zároveň však s pridruženou zlou životosprávou prispieva k vysokému riziku úrazov, infekcií a onkologických ochorení. "Alkohol je najlepšie rozpúšťadlo, rozpustí vzťahy, pracovné príležitosti, telesné a psychické schopnosti, dochádza pri ňom k poškodeniu vyšších citov a deliberácie pudov," skonštatoval levočský lekár. Postihnutí jedinci často nie sú schopní abstinencie v nechránenom prostredí a končia na ulici alebo v resocializačných zariadeniach.
Lekári poznajú aj diagnózu ako "patická opitosť", pri ktorej dochádza k dezintegrácii osobnosti s možnými poruchami správania s ohrozovaním seba a okolia už po minimálnom požití alkoholu. Ľubocký upozorňuje, že každá konzumácia môže viesť k rozvoju závislosti. Takmer nikto podľa neho nekonzumuje alkohol v "prospešných" dávkach, ako napríklad "malé pivo u ženy a veľké pivo u muža".
Najohrozenejšia je veková skupina 40 až 50 rokov a väčšiu pravdepodobnosť prepracovať sa k závislosti majú jedinci so skorým začiatkom konzumu v čase puberty a ranej dospelosti. "Každý z nás má genetické dedičstvo po našich rodičoch. Samozrejme, že výchova má obrovský vplyv na vývin človeka, a to hlavne v ranom veku. Vo familiárnych štúdiách bol preukázaný šesťkrát vyšší výskyt alkoholizmu, ak sa vyskytoval už v predchádzajúcich generáciách. Predispozíciu stať sa alkoholikom majú aj ľudia patriaci do špecifických subkultúr, kde je konzumácia alkoholu normou, prípadne je súčasťou náboženských obradov a nepovažuje sa za drogu," uzatvára Ľubocký.
"Pri dlhodobom konzume a náhlom vysadení dochádza často k rôznym závažným psychickým poruchám v zmysle halucinácií, bludných presvedčení, dezorientácii a podobne. Závažným, život ohrozujúcim stavom je delírium tremens, prípadne alkoholická halucinóza. Alkohol pôsobí zhubne na mozog a poškodzuje pamäť s rizikom rozvoja alkoholovej demencie," vysvetlil Ľubocký.
Významnou mierou podľa neho alkohol ohrozuje človeka nielen po psychickej, ale tiež po fyzickej stránke. Môže priamo poškodiť organizmus, zároveň však s pridruženou zlou životosprávou prispieva k vysokému riziku úrazov, infekcií a onkologických ochorení. "Alkohol je najlepšie rozpúšťadlo, rozpustí vzťahy, pracovné príležitosti, telesné a psychické schopnosti, dochádza pri ňom k poškodeniu vyšších citov a deliberácie pudov," skonštatoval levočský lekár. Postihnutí jedinci často nie sú schopní abstinencie v nechránenom prostredí a končia na ulici alebo v resocializačných zariadeniach.
Lekári poznajú aj diagnózu ako "patická opitosť", pri ktorej dochádza k dezintegrácii osobnosti s možnými poruchami správania s ohrozovaním seba a okolia už po minimálnom požití alkoholu. Ľubocký upozorňuje, že každá konzumácia môže viesť k rozvoju závislosti. Takmer nikto podľa neho nekonzumuje alkohol v "prospešných" dávkach, ako napríklad "malé pivo u ženy a veľké pivo u muža".
Najohrozenejšia je veková skupina 40 až 50 rokov a väčšiu pravdepodobnosť prepracovať sa k závislosti majú jedinci so skorým začiatkom konzumu v čase puberty a ranej dospelosti. "Každý z nás má genetické dedičstvo po našich rodičoch. Samozrejme, že výchova má obrovský vplyv na vývin človeka, a to hlavne v ranom veku. Vo familiárnych štúdiách bol preukázaný šesťkrát vyšší výskyt alkoholizmu, ak sa vyskytoval už v predchádzajúcich generáciách. Predispozíciu stať sa alkoholikom majú aj ľudia patriaci do špecifických subkultúr, kde je konzumácia alkoholu normou, prípadne je súčasťou náboženských obradov a nepovažuje sa za drogu," uzatvára Ľubocký.
