Bratislava 27. februára (Teraz.sk) – Posledná veľká politická udalosť, ktorá ovplyvnila preferencie politických strán, bolo referendum o rodine. Kto zaujal aký postoj a čo mu to prinieslo?

„Referendum bolo emočne vypäté. Boli dva tábory, ktoré nevedia nájsť kompromis už z podstaty veci, ktorú komunikujú. Pre politické strany tiež neexistovala stredná cesta, museli si buď vybrať stranu alebo zahrať mŕtveho chrobáka,“ konštatuje politický analytik z agentúry Polis Slovakia Ján Baránek.



Takéto rozhodovanie bolo pre strany o to ťažšie, že vedeli, ako dopadli referendá na Slovensku v minulosti. Okrem jedného boli všetky neplatné, keďže sa ich nezúčastnila predpísaná nadpolovičná väčšina voličov.
Tentokrát prišlo referendum ako občianska aktivita a strany museli hľadať pozíciu, ktorá bude z hľadiska komunikácie s voličom optimálna.

Napríklad Smer-SD, ktorý podporuje široká základňa voličov od konzervatívcov, ktorí s referendom sympatizovali, až po presvedčených ľavičiarov, ktorí boli skôr proti, mal komplikované rozhodovanie. Strana nakoniec podporila hlasovanie ako také, ale bez odporúčania ako hlasovať. S výnimkou europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej, ktorá jasne deklarovala, že volebnú sobotu využije inak.

Výsledok: „Referendum zrejme na Smer-SD nemalo vôbec žiadny vplyv,“ hodnotí preferencie Smeru-SD pred a po referende Baránek.

KDH referendum jednoznačne podporilo, nešlo však do diskusií s takou razanciou, ako mohlo. „Možno sa zo strany KDH očakávala silnejšia podpora referenda. Oni ho podporili. Ale to, že ide referendum, z politického hľadiska nebolo šťastné rozhodnutie. A KDH tvoria politici, ktorí vedia, ako zvykne dopadnúť referendum v našej krajine. Podľa mňa nikto v KDH nebol nadšený z toho, že ide referendum. Politická strana nerada participuje na niečom, čo bude neplatné,“ poznamenal Baránek.

Výsledok: Preferencie strany sa nezhoršili ani nezlepšili.

Slovenská národná strana (SNS) v prípade referenda buď vôbec netaktizovala alebo sa rozhodli, že pri podpore na hranici zvoliteľnosti je čas riskovať a plne sa postavili za referendové ciele. „SNS nemala čo stratiť a stavila na kartu silnej podpory. Podľa prieskumu to bolo správne rozhodnutie, druhá vec je trvalosť tohto výsledku,“ povedal Baránek. SNS sa podľa posledného prieskumu, urobeného krátko po referende, posunula z približne päťpercentnej podpory na 7,2 percenta.

Výsledok: Pre stranu zaujímavý nárast, ktorý však nemusí byť trvalý.

Jednoznačný postoj k referendu sa pravdepodobne oplatil aj SaS, aj keď nezaznamenala taký nárast, ako SNS. „Myslím si, že SaS využila referendum, majú 4,2 percenta, mali pred tým menej,“ povedal Baránek. SaS však podľa neho napríklad nevedela vysvetliť, či sú podľa nich adopcie detí homosexuálnymi pármi súčasťou agendy ľudských práv.

Výsledok: Mierne posilnenie pozície.

Most –Híd, Sieť ani OľaNO nemali jednoznačný postoj k referendu a ich podporu preto významne nezlepšilo, ani nezhoršilo. „Most – Híd, aj SMK sa diskusie o referende zúčastnili minimálne. V Sieti si budú musieť urobiť poriadok, aby jeden predstaviteľ strany nehovoril opak toho, čo druhý,“ poznamenal Baránek.

NOVA aj SDKÚ-DS si pozíciu vytvorili, ale v referendovej diskusii sa príliš nepresadili, čomu podľa Baránka zodpovedá trojpercentný výsledok v prieskume Polis Slovakia.