Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Novely zákonov majú podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka umožniť dosiahnutie zmeny hospodárskej formy ústavov SAV zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnú formu.
Autor TASR
Bratislava 25. mája (TASR) - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na stredajšie (26. 5.) rokovanie vlády predložilo dva návrhy noviel zákonov, ktoré majú smerovať k transformácii Slovenskej akadémie vied (SAV). Ide o návrhy novely zákona o SAV a novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcii (VVI).
Transformáciu ústavov SAV a reformu SAV sa snažila zrealizovať už predchádzajúca vláda, proces sa však zablokoval. Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa cieľom predkladaných reforiem je dosiahnuť hospodársku transformáciu organizácií SAV tak, aby mali lepšiu možnosť flexibilne zapájať sa do výskumno-vývojového ekosystému, spolupracovať s vysokými školami a zapájať sa do podnikového vývoja inovácií. Taktiež sa očakáva prínos v podobe otvorenia riadenia a strategického smerovania jednotlivých organizácií SAV verejnosti, ako aj zapojenie akadémie do širšieho ekosystému výskumu, vývoja a inovácií.
V rámci prípravy smerujúcej k transformácii akadémie sa uskutočnili aj stretnutia s čelnými predstaviteľmi Akadémie vied Českej republiky s cieľom získania skúsenosti z transformácie v susednej republike. Z iniciatívy ministerstva školstva bola zriadená aj transformačná komisia zložená zo zástupcov rôznych sekcií rezortu školstva, predsedníctva a snemu SAV.
Medzirezortné pripomienkové konanie k obom novelám zákonov sa uskutočnilo v marci. V prípade návrhu novely zákona o SAV bolo vznesených 52 pripomienok, z toho 27 zásadných. V rámci návrhu novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcií bolo vznesených 82 pripomienok, z toho 47 zásadných.
Novely zákonov majú podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka umožniť dosiahnutie zmeny hospodárskej formy ústavov SAV zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnú formu - VVI. Vo VVI bude zastúpená externá zložka vo vedeckej aj dozornej rade. "Zároveň sa na úrovni SAV posilní úloha verejnosti formou posilnenia právomoci vedeckej rady," uviedol Paulis.
"Táto zmena je veľmi významná a spočíva v tom, že rozpočtové a príspevkové organizácie štátu pracujú so štátnym rozpočtom a na svoju činnosť dostávajú financie najmä zo štátu," povedal Šajgalík. Ako dodal, obdobné inštitúcie vo svete, akou je SAV, sú už VVI alebo majú verejnoprávny charakter a "menia svoj charakter a zo správcov štátneho majetku sa stávajú vlastníci majetku". Poznamenal, že nejde len o nehnuteľný majetok, ale aj o duševné vlastníctvo. Podľa predsedu SAV získa verejnosť oveľa väčší priestor na to, aby vedela, ako akadémia hospodári s finančnými prostriedkami.
Podľa Paulisa po schválení zákonov vládou by sa mali predložiť na júnovú schôdzu parlamentu. Samotná transformácia SAV by sa mala podľa neho podariť k 1. januáru 2022.
Ústavy SAV mali už v roku 2018 postupne prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra VVI a stať sa verejnoprávnymi s možnosťou podnikať a vytvárať zisk. Podľa novely zákona o vysokých školách sa však vrátili do pôvodného stavu pred transformáciou, a to do rozpočtových a príspevkových organizácií.
Transformáciu ústavov SAV a reformu SAV sa snažila zrealizovať už predchádzajúca vláda, proces sa však zablokoval. Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa cieľom predkladaných reforiem je dosiahnuť hospodársku transformáciu organizácií SAV tak, aby mali lepšiu možnosť flexibilne zapájať sa do výskumno-vývojového ekosystému, spolupracovať s vysokými školami a zapájať sa do podnikového vývoja inovácií. Taktiež sa očakáva prínos v podobe otvorenia riadenia a strategického smerovania jednotlivých organizácií SAV verejnosti, ako aj zapojenie akadémie do širšieho ekosystému výskumu, vývoja a inovácií.
V rámci prípravy smerujúcej k transformácii akadémie sa uskutočnili aj stretnutia s čelnými predstaviteľmi Akadémie vied Českej republiky s cieľom získania skúsenosti z transformácie v susednej republike. Z iniciatívy ministerstva školstva bola zriadená aj transformačná komisia zložená zo zástupcov rôznych sekcií rezortu školstva, predsedníctva a snemu SAV.
Medzirezortné pripomienkové konanie k obom novelám zákonov sa uskutočnilo v marci. V prípade návrhu novely zákona o SAV bolo vznesených 52 pripomienok, z toho 27 zásadných. V rámci návrhu novely zákona o verejnej výskumnej inštitúcií bolo vznesených 82 pripomienok, z toho 47 zásadných.
Novely zákonov majú podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka umožniť dosiahnutie zmeny hospodárskej formy ústavov SAV zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnú formu - VVI. Vo VVI bude zastúpená externá zložka vo vedeckej aj dozornej rade. "Zároveň sa na úrovni SAV posilní úloha verejnosti formou posilnenia právomoci vedeckej rady," uviedol Paulis.
"Táto zmena je veľmi významná a spočíva v tom, že rozpočtové a príspevkové organizácie štátu pracujú so štátnym rozpočtom a na svoju činnosť dostávajú financie najmä zo štátu," povedal Šajgalík. Ako dodal, obdobné inštitúcie vo svete, akou je SAV, sú už VVI alebo majú verejnoprávny charakter a "menia svoj charakter a zo správcov štátneho majetku sa stávajú vlastníci majetku". Poznamenal, že nejde len o nehnuteľný majetok, ale aj o duševné vlastníctvo. Podľa predsedu SAV získa verejnosť oveľa väčší priestor na to, aby vedela, ako akadémia hospodári s finančnými prostriedkami.
Podľa Paulisa po schválení zákonov vládou by sa mali predložiť na júnovú schôdzu parlamentu. Samotná transformácia SAV by sa mala podľa neho podariť k 1. januáru 2022.
Ústavy SAV mali už v roku 2018 postupne prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra VVI a stať sa verejnoprávnymi s možnosťou podnikať a vytvárať zisk. Podľa novely zákona o vysokých školách sa však vrátili do pôvodného stavu pred transformáciou, a to do rozpočtových a príspevkových organizácií.
