< sekcia Slovensko

Richard Sulík odstúpi na kongrese v júni z funkcie predsedu strany SaS

Na snímke predseda SaS Richard Sulík. Foto: TASR - Andrej Galica
Na snímke predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík Foto: TASR/Martin Baumann
Na Slovensku sa v sobotu 10. marca 2012 uskutočnili predčasné parlamentné voľby. O priazeň voličov sa uchádzalo 26 politických strán. Na snímke volebná noc po 22. hodine v Liberálnom dome , sídle SaS v Bratislave. Vpravo líder SaS Richard Sulík. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Dôvodom nie je podľa Sulíka rozkol v strane, ale neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách a strane škodí.

Bratislava 16. mája (Teraz.sk) - Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík sa na mimoriadnom kongrese strany 11. júna vzdá svojej funkcie. Rezignáciu oznámil dnes na tlačovej konferencii v Bratislave.

"Dôvodom nie je rozkol v strane, dôvodom je neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách a strane škodí," uviedol Sulík. Poukázal na to, že podobná diskusia, ktorá sa týka vedenia SaS, sa začala viesť po neúspešných voľbách v roku 2012. "Ten stav, kedy sme otravovali ľudí svojimi vnútornými problémami, viedol k tomu, že nám postupne namerali výsledky, ktoré nás odsúvali z parlamentu," pripomenul Sulík a zdôraznil, že niečomu podobnému sa chce vyhnúť aj vzhľadom na to, že takáto diskusia by sa mohla ťahať ešte rok do konania riadneho kongresu strany. "Preto robím tento krok, v súlade s platnými stanovami SaS, aby na mimoriadnom kongrese mali členovia SaS úplne voľné ruky pri voľbe nového predsedu, o ktorom si myslia, že je najlepší," povedal Sulík.



Zároveň ohlásil, že na mimoriadnom kongrese bude kandidovať na post predsedu strany na ďalšie štvorročné obdobie. Dodal, že ak nebude zvolený, ostane radovým členom SaS.

Zopakoval, že avizovaná kandidatúra Jozefa Mihála nie je problém, ani dôvodom jeho rozhodnutia, ktoré dnes prijíma. "Chcem ukončiť stav, že na verejnosti prepierame veci, ktoré by sme si mali riešiť u nás v kuchyni," zdôraznil.

K dnešnému vyhláseniu sa v sídle strany vyjadril aj Ľubomír Galko. Podpredseda SaS uviedol, že Sulíkovo rozhodnutie urýchli aj to jeho. "Dnes kandidatúru ani nepotvrdzujem, ale ani nevyvraciam," povedal. Kladne by sa ku kandidatúre postavil, ak by išlo o "súťaž nápadov, vízií, ako viesť SaS". Galko si myslí, že Sulík ostane na čele v súčasnosti najsilnejšej opozičnej strany.

SaS získala v parlamentných voľbách 12,1 percenta a stala sa najsilnejšou pravicovou stranou. Po tom, čo sa Sulíkovi nepodarilo zložiť pravicovú vládu, sa vzdal kresla poslanca Národnej rady a zostal pôsobiť v europarlamente. Poslancom EP je od mája 2014.

SaS mala voliť nového predsedu až budúci rok. Zámer kandidovať proti Sulíkovi už ohlásil podpredseda strany Jozef Mihál, zvažoval to aj ďalší podpredseda Ľubomír Galko. V prípade, že sa Sulík vzdá postu predsedu, bude potrebné zvolať vnútrostranícke voľby skôr.

Profil Richarda Sulíka
Richard Sulík sa narodil 13. januára 1968 v Bratislave. Po emigrácii rodiny do západného Nemecka študoval fyziku na Technickej univerzite v Mníchove (1987-1989) a ekonómiu so zameraním na podnikovú ekonómiu na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove (1989-1992). V rokoch 1998-2003 bol Richard Sulík študentom Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, odboru dane a daňové poradenstvo. Názov jeho diplomovej práce znel: Daňová reforma SR.

Založil a viedol akciovú spoločnosť Fax and Copy s neskorším názvom FaxCopy (1991-2001). V rokoch 2002-2003 bol na Ministerstve financií SR poradcom pre daňovú reformu ministra financií a do roku 2006 potom členom kolégia ministra financií SR. V rokoch 2004-2006 zastával funkciu riaditeľa zodpovedného za reštrukturalizáciu spoločnosti OLO, a. s., mestskej organizácie pre odvoz a likvidáciu odpadu v Bratislave. Roky 2005-2006 strávil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako poradca ministerky a potom bol opäť poradcom ministra financií (2006-2007).

Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR ako nový politický subjekt 27. februára 2009, jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Svoj zámer založiť nový politický subjekt na Slovensku avizoval ekonóm Richard Sulík ešte v novembri 2008. Dodnes je jej predsedom.

V parlamentných voľbách 12. júna 2010 získala strana 22 poslaneckých mandátov. Poslanci na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR zvolili 8. júla 2010 Richarda Sulíka, nominanta SaS, za predsedu NR SR na nasledujúce volebné obdobie.

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) nebol 11. októbra 2011 schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. Sulík vo funkcii predsedu Národnej rady SR skončil. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd odvolali poslanci. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012. Stal sa poslancom parlamentu a členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a Výboru NR SR pre zdravotníctvo.
Na archívnej snímke predseda SaS Richard Sulík sa chystá hlasovať počas predčasných parlamentných volieb 2012 na ulici Jelenia.
Foto: TASR - Martin Baumann

V májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 druhá v poradí skončila strana SaS, získala 12,10 percenta hlasov voličov a 21 kresiel v NR SR.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini svojím rozhodnutím zo dňa 14. marca 2016 zobral na vedomie písomné rozhodnutie poslanca Richarda Sulíka o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca NR SR. Mandát zanikol dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca parlamentu.

.
Profil SaS
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je pravicová liberálna strana nových ľudí. Hlavný dôraz kladie na osobné a ekonomické slobody a na základnú mieru solidarity v spoločnosti. Ministerstvo vnútra SR ju zaregistrovalo 27. februára 2009. Predsedom strany je Richard Sulík.

Ustanovujúci kongres SaS sa uskutočnil v Bratislave 28. marca 2009. Strana si dala za cieľ presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných, a solidaritu tak, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť. Do svojich radov neprijíma nikoho, kto spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) alebo má komunistickú minulosť.
V júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získala Sloboda a Solidarita 4,71 percenta hlasov a neboli pre stranu úspešné.

Prvé parlamentné voľby pre stranu SaS v júni 2010 znamenali vstup do Národnej rady (NR) SR. SaS získala 12,6 percenta hlasov a 22 poslaneckých mandátov. Na kandidátke strany sa do NR SR dostalo aj názorovo blízke občianske zoskupenie Obyčajní ľudia (dnes OĽaNO).

Po koaličných rokovaniach s ostatnými pravicovo orientovanými politickými subjektmi sa strana Sloboda a Solidarita stala súčasťou vládnej koalície. Jej partnermi vo vláde SR boli Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Most-Híd. Líder SaS Richard Sulík bol zvolený za predsedu NR SR a strana obsadila štyri rezorty.

Pre chýbajúce hlasy poslancov SaS, troch poslancov z OKS a troch Obyčajných ľudí nebol 11. októbra 2011 v NR SR schválený dočasný euroval, a tým padla vláda SR, pretože neúspešné hlasovanie bolo spojené aj s hlasovaním o dôvere vláde. Premiérka Iveta Radičová vyzvala Richarda Sulíka na odstúpenie z funkcie predsedu NR SR. V tajnej voľbe ho 115 hlasmi na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd poslanci odvolali. Novým predsedom Národnej rady SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

Richard Sulík bol jednotkou na kandidátke SaS aj v predčasných marcových voľbách do NR SR v roku 2012. SaS získala 5,88 percenta voličských hlasov, čo jej zabezpečilo 11 kresiel v parlamente. Richard Sulík nechal v apríli 2012 na kongrese hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 percent prítomných delegátov. Na čele SaS zostal Sulík aj na ďalšie štyri roky, keď ho v marci 2013 do funkcie zvolilo 134 liberálov. V tejto voľbe mal Richard Sulík aj protikandidáta v osobe Jozefa Kollára, ktorý získal 121 hlasov.

V marci 2013 nastali u liberálov zmeny na podpredsedníckych postoch. Republiková rada odvolala z funkcií Juraja Miškova a Ľubomíra Galka. Galka však vzápätí zvolili opäť za podpredsedu strany. Miškova na podpredsedníckej stoličke nahradil Jozef Mihál. Zo strany SaS začali na jar 2013 odchádzať jej členovia, ktorí neboli spokojní so smerovaním strany.

Pre prezidentské voľby 2014 bol kandidátom SaS Peter Osuský, ktorý sa kandidatúry pre nízke preferencie nakoniec vzdal.

V májových voľbách do EP 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov od voličov, vďaka čomu strana získala jeden poslanecký mandát. Europoslancom sa stal líder strany Richard Sulík, ktorý zostal jej predsedom aj po zvolení do EP.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 druhá v poradí skončila strana SaS, získala 12,10 percenta hlasov voličov a 21 kresiel v NR SR.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pellegrini svojím rozhodnutím zo dňa 14. marca 2016 zobral na vedomie písomné rozhodnutie poslanca Richarda Sulíka o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca NR SR. Mandát poslanca zanikol dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca parlamentu.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.