Bratislava 28. marca (TASR) – Najteplejší rok v histórii meteorologických meraní na Slovensku, ktorý charakterizovali aj bohaté zrážky a mimoriadne teplá zima. Tak zhodnotili rok 2014 na dnešnom brífingu klimatológovia a hydrológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave.

Ako upozornil klimatológ SHMÚ Pavel Faško, rok 2014 bol z celosvetového i slovenského hľadiska teplotne nadnormálny až extrémny. Dokumentujú to hodnoty priemernej ročnej teploty. V celosvetovom meradla dosiahla hodnotu 14,57 stupňa, čo je nárast o takmer 0,6 stupňa Celzia oproti doterajším hodnotám považovaným za normál. V rámci Slovenska bola táto kladná odchýlka ešte väčšia. "Priemerná ročná teplota v roku 2014 dosiahla na území Slovenska desať stupňov Celzia, čo bolo 2,6 stupňov nad normálom, ktorý bol vygenerovaný v rokoch 1961 - 1990," uviedol Faško.

Ďalej upozornil na to, že pri kladnej odchýlke, ktorá dosahuje 0,5 stupňa, sa hovorí o teplotne nadnormálnom roku. "Kladná odchýlka bola teda päťnásobne väčšia ako hodnota považovaná za nadpriemernú," uviedol. Najextrémnejší nárast bol zaznamenaný v lokalitách severovýchodu Slovenska, Nízkych Beskýd či Oravy, teda v oblastiach, ktoré bežne na teplotné výkyvy nereagujú tak ako napríklad lokality na juhozápadnom Slovensku. "Tým, že na celom území Slovenska sa prejavili vplyvy, ktoré prispeli k zvýšeniu priemernej ročnej teploty, najväčší nárast dosiahla kladná odchýlka práve v tých oblastiach, ktoré považujeme za prirodzene chladnejšie oblasti," vysvetlil Faško.

Rok 2014 hodnotí klimatológ aj ako rok, ktorý bol nadpriemerne bohatý na zrážky. A to aj napriek tomu, že vývoj v prvom polroku tomu nenaznačoval, najmä v dôsledku deficitu zrážok na začiatku jari a počas júna. "Posledné dva júnové dni a množstvo zrážok počas nich však predurčilo celé nasledujúce obdobie, ktoré bolo charakterizované zvýšením množstva letných búrok i trvalých dažďov v septembri a októbri," bilancoval Faško. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 934 mm, čo predstavuje 122 percent dlhodobého priemeru. Rok 2014 bol preto spolu s rokom 2005 a 2010 najvlhkejším rokom za obdobie posledných 34 rokov.

K teplotnému nadnormálu roku 2014 prispela aj teplá zima. "Nebola rekordne teplá, ale jedna z najteplejších," spresnil Faško. Možno ju pritom rozdeliť na dve časti. Tú prvú charakterizovali výrazné výkyvy teplôt. "Pred Vianocami i počas samotných Vianoc bolo napríklad mimoriadne teplo, na prelome rokov sme však už zaznamenali rekordne nízke teploty vzduchu. A opäť, na Tri krále bolo mrazivo, ale už o štyri dni sme zaznamenali v Bratislave a na Záhorí 17 stupňov Celzia," uviedol príklady klimatológ. Druhá polovica zimy bola už teplotne stabilnejšia a bohatšia na snehové zrážky. "Už sa to podobalo zimnému obdobiu, ktoré by malo byť pre naše územie charakteristické," skonštatoval.

Riaditeľka úseku hydrologickej služby SHMÚ Jana Poórová pri bilancovaní roku 2014 upozornila na abnormalitu v prípade stavov podzemných vôd. "Na jar, keď dochádza k nárastu hladiny podzemných vôd, sme v roku 2014 zaznamenali znižovanie, čo bolo spôsobené najmä tým, že predchádzajúca zima bola slabá na snehové zrážky," uviedla Poórová. Zvýšená zrážková činnosť od mája stavy podzemných vôd iba dopĺňala. "Aj toto bol zrejme dôvod, že povodňových stavov bolo v roku 2014 menej," skonštatovala Poórová.