Bratislava 26. októbra (TASR) - Definícia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce sa v rámci OECD sčasti zmenila, dnes je do nej možné zahrnúť napríklad i rôzne bezpečnostné opatrenia. Prostriedky v rámci tejto pomoci tak môžu byť napríklad použité aj pre potreby armády. Rozvojová pomoc potom môže bočiť od základného cieľu pomôcť obyčajným ľuďom v núdzi. Upozornil dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Marián Čaučík, člen predsedníctva Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.

Slovensko podľa neho v rámci pomoci posielalo napríklad materiálnu pomoc do Ukrajiny. Myslí si, "že je to niečo, čo sa dá ťažšie vnímať ako rozvojová pomoc". Bol by radšej, keby tieto výdavky neboli takto reportované. Do rozvojovej pomoci existuje tlak zahrnúť aj biznis sektor, povedal Čaučík. Nevníma to ako problém. "Podnikatelia v chudobných krajinách poskytujú prácu, má to pre ne veľký význam," uviedol. Takáto spolupráca však musí mať nastavené pravidlá.

Súhlasí s ním i Seamus Jeffreson, riaditeľ Concord Europe (Konfederácia európskych rozvojových mimovládnych organizácií). "Pravidlá musia byť nastavené tak, aby to nešlo na úkor obyčajných ľudí," povedal. Podnikateľský sektor vníma ako dôležitého hráča v tejto oblasti. Vlády by podľa neho mali pri komunikácii s nimi o podmienkach pomoci prizvať i miestne organizácie a ľudí, nie je za to, aby ich obchádzali.

Podnikatelia by podľa Jeffresona mohli urobiť ešte jedno gesto. V rozvojovej krajine si urobiť pobočku a odvádzať dane tam. "To krajine tiež pomôže," zdôraznil. V súčasnosti je to však podľa neho mnohokrát tak, že majú sídlo inde, niekedy i v daňových rajoch.