Bratislava 4. júla (Teraz.sk) – Rádiotelevízia reaguje na problémy, ktoré vznikli odvysielaním kontroverzného dokumentu „Garda“ režiséra Ivana Ostrochovského. Budú sa meniť titulky a podľa informácií Teraz.sk nie je vylúčené, že dôjde aj k novému zostrihu samotného filmu.
Náš portál získal stanovisko vedúceho historickej katedry Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Martina Pekára, ktorým RTVS žiada o vymazanie svojho mena z titulkov.
„Našiel som svoje meno v titulku na konci filmu,“ uvádza Pekár. „S režisérom, ako "nositeľom" konečnej zodpovednosti som nikdy nehovoril (ani osobne, ani telefonicky). Nemal som žiadny podiel na tvorbe dokumentu, nerobil som žiadne rešerše, nedostal som žiadny autorský honorár, ktorý by som v takom prípade určite žiadal, ani možnosť odborne a interpretačne doňho vstúpiť, preto žiadam, aby aj moje meno bolo z neho stiahnuté,“ zdôraznil Pekár.
Oslovili sme aj RTVS s otázkou, v akom štádiu je riešenie tejto sťažnosti. „Predmetnej žiadosti tvorcovia filmu vyhovejú,“ reagovala PR manažérka RTVS Dominika Šulková.
Na ilustračnej archívnej snímke oslavy 2. Celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v Bratislave, r. 1943, autor Jozef Teslík.Foto: REPROFOTO TASR – Milan Kapusta
Film vyvolal kontroverzné reakcie nie len kvôli menám v titulkoch, ale aj obsahu, ktorý podľa viacerých historikov nezodpovedá realite z čias vojnového Slovenského štátu.
Riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek, riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a profesor Eduard Nižňanský z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského 2. júla v spoločnom stanovisku uviedli, že podľa ich názoru dochádza vo filme k ignorovaniu historických faktov a manipulácii.
"Problém vidíme v tom, že autor neuviedol ani elementárne fakty, ktoré ukazujú na postup Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej paramilitantnej organizácie Hlinkova garda pri vytváraní totalitnej diktatúry štátu jednej strany, vrátane zásadného odmietnutia parlamentnej demokracie i politického a názorového pluralizmu," uviedli historici.
Na ilustračnej archívnej snímke fotografia, ktorá vznikla počas odhalenia pomníka nemeckým vojakom v Podolku, ktorí padli v Poľsku, r. 1940, autor neznámy.Foto: REPROFOTO TASR – Milan Kapusta
"Nespomenul také základné veci, ako bolo zastavenie a zákaz činnosti politických strán, rozpustenie samosprávy a jej nahradenie vládnymi komisármi či zmanipulovanie volieb do Snemu Slovenskej krajiny," dodali. Pripomenuli aj to, že Hlinkova garda sa na tomto procese likvidovania parlamentnej demokracie aktívne zúčastňovala organizovaním brutálnych útokov proti českým, resp. židovským obyvateľom, ako aj tým slovenským občanom, ktorých ľudácky režim označil za nepriateľov.
Historici tiež poukázali na neadekvátny priestor, ktorý v dokumente dostali obete ľudáckeho štátu v porovnaní s predstaviteľmi vtedajšieho režimu. Ostrochovskému vyčítajú aj viacero faktografických chýb, resp. neúplných faktov týkajúcich sa členstva vystupujúcich postáv v Hlinkovej garde, témy pracovných táborov i násilného odsunu židovského obyvateľstva.
Režisér Ivan Ostrochovský názor historikov už pred pár dňami odmietol. Úlohou filmu Garda bolo podľa neho ukázať, ako štát manipuloval pomocou propagandy myslenie Slovákov a čo táto manipulácia spôsobila.
"Do dnešných dní boli v slovenskej kinematografii zrealizované stovky filmov o komunistických odbojároch, povstalcoch a obetiach represálií režimu - politických oponentoch, Čechoch, Rómoch, občanoch židovskej národnosti a iných. Bolo pre mňa zarážajúce, že za 70 rokov nedostali priestor pri zobrazovaní tohto obdobia aj ľudia, ktorí boli súčasťou režimu a ktorí sa tou či onou mierou podieľali na zločinoch spáchaných v tomto období. Ak dnes pisatelia listu tvrdia, že niekto má väčšie a niekto menšie právo hovoriť o zobrazovanom období, ako aj to, že niektoré pravdy sú dôležitejšie ako iné, tak to považujem za návrat normalizácie do nášho rozmýšľania o našich dejinách a identite," uzavrel režisér.
