Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Slovensko

VIDEO: SAKOVÁ: Novým prezidentom policajného zboru bude Lučanský

Na snímke nový prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský (vpravo) a ministerka vnútra SR Denisa Saková počas tlačovej konferencie 30. mája 2018 v Bratislave. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bývalý prezident Policajného zboru SR František Krajča Foto: REPROFOTO TASR - Vladimír Benko

Tibor Gašpar, ktorý končí vo funkcii policajného prezidenta k 31. máju, po 25. rokoch odchádza do civilu.

Bratislava 30. mája (Teraz.sk) -Policajný zbor SR povedie Milan Lučanský. Doterajšieho riaditeľa inšpekcie ministerstva vnútra vymenovala v stredu do funkcie policajného prezidenta ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD), ujme sa jej od 1. júna. Nahradí Tibora Gašpara, ktorý skončí na čele polície vo štvrtok (31.5.).

Ministerka v stredu predstavila nové vedenie polície, na tlačovej konferencii na ministerstve vnútra sa zúčastnili aj odchádzajúci policajný prezident Tibor Gašpar a policajný viceprezident Ľubomír Ábel, ktorého od júla nahradí doterajší zástupca trnavského krajského policajného riaditeľa Róbert Bozalka.



Saková menovala i prvú viceprezidentku Policajného zboru. Druhú najdôležitejšiu funkciu v polícii po prvý raz obsadí žena - doterajšia zástupkyňa riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA Jana Maškarová. Post je voľný od februára 2018, kedy ho opustil Jaroslav Málik.

Od nového menovaného vedenia ministerka očakáva, že bude pokračovať podľa nej v dobre rozbehnutej činnosti a vo výsledkoch predchádzajúceho vedenia. "Očakávam, že prinesie nový vietor do niektorých oblastí, ako je napríklad skrátenie trestného konania a zároveň, že bude budovať dôveru v políciu a skutočne sa bude snažiť znížiť úroveň očierňovania práce všetkých príslušníkov Policajného zboru," povedala.

Lučanský preberie kompetencie po Gašparovi iba dočasne, kým nevstúpi do praxe nová legislatíva týkajúca sa nového spôsobu voľby policajného prezidenta, pripravuje ju ministerstvo pod vedením Sakovej. V takomto krátkom časovom úseku sa chce venovať viacerým výzvam, menoval otázku migrácie a otázku terorizmu.

Profil nového policajného prezidenta Milana Lučanského


Policajný zbor SR povedie Milan Lučanský. Doterajšieho riaditeľa inšpekcie ministerstva vnútra vymenovala v stredu do funkcie policajného prezidenta ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD), ujme sa jej od 1. júna. Nahradí Tibora Gašpara, ktorý skončí na čele polície vo štvrtok (31.5.).

Milan Lučanský sa narodil 10. februára 1969 v Poprade. Stredoškolské vzdelanie ukončil v roku 1988 na Strednom odbornom učilišti chemickom vo Svite. Vysokoškolské štúdium absolvoval v rokoch 1998-2003 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Post 1. viceprezidenta PZ zastával od 1. augusta 2012. Predtým pôsobil vo funkcii zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), riaditeľa odboru Stred Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (PPZ) či vedúceho oddelenia odhaľovania odboru Stred ÚBOK PPZ.

Dňa 26. novembra 2015 prezident SR Andrej Kiska vymenoval Milana Lučanského do hodnosti generála. Od 15. júna 2016 bol povýšený na generálneho riaditeľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.


S jeho osobou sa minulosti spájali podozrenia týkajúce sa majetkových pomerov. Ministerka Saková vysvetlila, že prešiel kompletnou finančnou kontrolou a pred dvoma mesiacmi získal obnovenú previerku na stupeň "Prísne tajné". "Všetky tieto mediálne informácie a mediálne kauzy, ktoré sa odvysielali v jeho neprospech, boli tak krivé obvinenia," skonštatovala Saková. Lučanský podľa jeho slov nemá odkryť verejnosti svoje majetkové pomery.

Osobu Lučanského ministerka konzultovala s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD), s ktorým podľa jej slov došla k zhode po tom, ako mu vysvetlila všetky jeho medializované kauzy a priblížila previerku NBÚ, ktorou prešiel. Prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi svoju voľbu neoznámila, hlava štátu ju v stredu za to kritizovala. Podľa Sakovej to však bolo pre časovú zaneprázdnenosť Kisku aj jej.

Odchod najdlhšie slúžiaceho šéfa polície Tibora Gašpara súvisí s dianím po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v dôsledku ktorej skončil premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák (obaja Smer-SD). Výmenu na čele polície žiadali ľudia na námestiach aj opozícia.

Ministerka vnútra s menom Gašparovho nástupcu prichádza po mesiaci vo funkcii. Pôvodne ho mala oznámiť niekoľko dní predtým, ako skončí vo funkcii. Avizovala, že zmeny v polícii predstaví v pondelok (28.5.). S jej kandidátom Mariánom Slobodníkom nemal súhlasiť premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), pretože jeho zať podnikal s Ladislavom Bašternákom. Verejne však premiér túto nomináciu nekomentoval.

T. Gašpar na tlačovej konferencii konštatoval, že sa mu zdá ešte príliš skoro, aby sa venoval iba dôchodku. "Som presvedčený, že ešte viem prispieť do verejného života," naznačil odchádzajúci policajný prezident.

Na otázku, či chce vstúpiť do politiky Gašpar reagoval: "Zvažujem všetky možnosti, možno aj takúto." Pripustil, že by sa mohol realizovať v rámci Nitry. Zároveň ale dodal, že uvažuje o angažovaní sa v oblasti bezpečnosti.


.

Prehľad doterajších policajných prezidentov z éry samostatnej Slovenskej republiky



Plukovník František Krajča
18. augusta 1992 – 16. marca 1994

František Krajča bol pri rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a stál pri tvorbe štruktúry novovznikajúceho Policajného zboru Slovenskej republiky (PZ SR). Prvého policajného prezidenta v ére samostatnej SR odvolala novovymenovaná Vláda SR na čele s Jozefom Moravčíkom (DÚ) hneď na svojom prvom zasadaní. Išlo o jej prvú personálnu zmenu.

Generál Štefan Lastovka
16. marca 1994 – 3. januára 1995
Bývalý prezident Policajného zboru SR Štefan Lastovka.
Foto: TASR/Vladimír Benko

Štefana Lastovku vymenovala vláda Jozefa Moravčíka na svojom prvom zasadnutí. Premiér Jozef Moravčík uviedol, že pre funkčnosť policajného zboru bola táto zmena nevyhnutná.
Po nástupe v poradí tretej vlády Vladimíra Mečiara jej minister vnútra Ľudovít Hudek (HZDS) uviedol, že Štefan Lastovka prejavil záujem odísť pracovať mimo rezortu a podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.

Plukovník Jozef Holdoš
3. januára 1995 – 1.júla 1997
Bývalý prezident Policajného zboru SR Jozef Holdoš
Foto: REPROFOTO TASR - Vladimír Benko

Jozef Holdoš bol vo funkcii počas zločinov, akými bolo zavlečenie Michala Kováča mladšieho do zahraničia a vražda Róberta Remiáša. Mečiarova vláda Holdoša odvolala na svojej 125. schôdzi.

Plukovník Peter Nemec
1. júla 1997 – 2. novembra 1998
Bývalý prezident Policajného zboru SR Peter Nemec.
Foto: REPROFOTO TASR - Vladimír Benko


Vláda SR na svojej 125. schôdzi pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS) vymenovala do funkcie policajného prezidenta plk. Petra Nemca.

Generál Ján Pipta
3. novembra 1998 - 31. mája 2001
Na archívnej snímke z 12. marca 2001 generál plukovník Ján Pipta, bývalý prezident Prezídia Policajného zboru (PZ)
Foto: TASR/Štefan Puškáš

Jána Piptu vymenoval do funkcie nového policajného prezidenta Ladislav Pittner (SDK), minister vnútra vlády Mikuláša Dzurindu (SDK).
Ján Pipta po skončení vysokej školy v roku 1982 pracoval ako kriminalista na úseku ekonomickej kriminality. V roku 1985 sa stal náčelníkom Obvodného oddelenia Verejnej bezpečnosti (VB) Sobrance, od roku 1991 do 1996 bol veliteľom Okresného veliteľstva PZ Michalovce. V roku 1997 zastával funkciu riaditeľa Hraničného oddelenia PZ Petrovce, okres Sobrance.
Ján Pipta opustil funkciu po rozhovore s čerstvo vymenovaným ministrom vnútra Ivanom Šimkom (SDKÚ), ktorý na svoj post nastúpil 30. mája 2001.

Plukovník Pavel Zajac
31. mája 2001 – 29. októbra 2002
Na archívnej snímke z 3. decembra 2001 bývalý prezident Policajného zboru SR Pavel Zajac
Foto: TASR/Ivan Majerský

Minister vnútra SR Ivan Šimko (SDKÚ) vymenoval nového prezidenta Policajného zboru SR Pavla Zajaca.
Plukovník Zajac sa narodil v roku 1952. Do služobného pomeru nastúpil v roku 1973. V roku 1987 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul doktora práv.

Plukovník Anton Kulich
29. októbra 2002 – 07. augusta 2006
Na archívnej snímke z 23. februára 2006 bývalý prezident policajného zboru SR Anton Kulich
Foto: TASR/Pavel Neubauer

Prezidentom Policajného zboru sa stal dovtedajší riaditeľ Úradu justičnej polície Anton Kulich. Do funkcie si ho vybral minister vnútra Vladimír Palko (KDH), pretože bol presvedčený, že vie o problematike vyšetrovania všetko.

Generál Ján Packa
7. augusta 2006 – 17. júla 2010
Na snímke archívnej snímke z 12. januára 2009 bývalý prezident Policajného zboru SR Ján Packa
Foto: TASR/Martin Baumann

Robert Kaliňák (Smer-SD), minister vnútra prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD), vymenoval za nového prezidenta Prezídia Policajného zboru SR bývalého riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Jána Packu.
Ján Packa sa narodil 25. augusta 1956 v Nitre. Od roku 1991 pôsobil v Úrade na ochranu ústavných činiteľov SR, od 30. októbra 2002 bol jeho riaditeľom. Prezident SR Ivan Gašparovič povýšil Jána Packu v roku 2005 do hodnosti generála. Spolu s policajným viceprezidentom Stanislavom Jankovičom odišiel Packa zo zboru 17. júla 2010.

Plukovník Jaroslav Spišiak
19. júla 2010 – 14. mája 2012
Foto: TASR/Pavel Neubauer

Novým prezidentom Policajného zboru SR sa stal jeho bývalý viceprezident Jaroslav Spišiak. Ako povedal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), rozhodol sa vymenovať Spišiaka, "pretože boli po ňom vždy výsledky".
Jaroslav Spišiak sa narodil 4. októbra 1964 v Želiezovciach. Do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nastúpil 15. júla 1988. Od 1. októbra 2001 do augusta 2006 pôsobil vo funkcii viceprezidenta PZ.

Generál Tibor Gašpar
15. mája 2012 – 31. mája 2018
Na archívne snímke odchádzajúci prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.
Foto: TASR - Martin Baumann

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) uviedol do funkcie prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara. Pôvodne s ním rátal na poste šéfa Úradu boja proti korupcii, kde pôsobil aj v minulosti. Tibor Gašpar oznámil 17. apríla, že skončí vo funkcii 31. mája.