Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Transparentnosť žúp hodnotila TIS na základe 110 indikátorov v 11 oblastiach.
Autor TASR
Vyhne 20. októbra (TASR) - Samosprávne kraje sa v oblasti transparentnosti za posledné dva roky mierne zlepšili. Vyplýva to z rebríčka transparentnosti žúp, ktorý dnes zverejnila Transparency International Slovensko (TIS). Tak ako pred dvoma rokmi, keď sa uskutočnilo posledné takéto hodnotenie, skončil na prvom mieste Banskobystrický kraj. Zmena nenastala ani na konci rebríčka, na poslednom mieste skončil Trenčiansky kraj. Práve v týchto dvoch krajoch zároveň došlo v hodnotení k najvýraznejším zmenám.
"Rebríček transparentnosti žúp sme robili tretíkrát. Tentoraz sme zaznamenali mierne zlepšenie transparentnosti žúp, zhruba o 2,5 percenta. Počas celej existencie rebríčka je to asi o päť percent, čo znamená, že v roku 2011 župy dosahovali necelých 46 percent a teraz je to vyše 50 percent," priblížil Michal Piško z TIS. Aj keď tento vývoj hodnotí pozitívne, župy majú podľa jeho slov ešte stále v tejto oblasti priestor na zlepšenie. Rozptyl medzi jednotlivými krajmi sa v novom rebríčku podľa TIS výrazne znížil, čo znamená, že transparentnosť žúp sa veľmi vyrovnáva.
Banskobystrický kraj si síce udržal v rebríčku prvé miesto, ale zaznamenal najväčšiu stratu. "Banskobystrický kraj sa zhoršil najviac v tom, že začal zneužívať župné médiá. Drvivá väčšina článkov v nich sa venuje aktivitám župana Mariána Kotlebu. Takisto prestal využívať elektronické aukcie pri predajoch majetku. Donedávna neboli zverejnené ani majetkové priznania za rok 2014 na stránke župy," priblížil Martin Kollárik z TIS.
Na druhom mieste v rebríčku skončila Prešovská župa, nasledujú Žilinská, Bratislavská, Košická, Trnavská a Nitrianska. Trenčiansky kraj skončil na poslednom mieste, no zaznamenal podľa TIS výrazný vzostup. V Trenčíne napríklad začali na rozdiel od minulosti vopred zverejňovať materiály k zastupiteľstvám aj zápisnice zo zasadnutí, pri výberových konaniach začali používať písomné testovanie a župa si upravila aj riešenie potenciálneho konfliktu záujmov pri verejnom obstarávaní.
"Najväčšie nedostatky sme identifikovali v oblasti personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní. Takmer všetky kraje, až na Trnavský kraj, nerobia výberové konania automaticky aj na miesta referentov," priblížil najväčšie nedostatky Piško. V oblasti účasti verejnosti na rozhodovaní vidí TIS nedostatok napríklad v tom, že ani v jednej župe neexistuje možnosť, aby sa verejnosť mohla počas zastupiteľstva priamo zapojiť do diskusie a vystúpiť bez toho, aby to poslanci museli odobriť. "Takisto žiadna župa neposkytuje občanom nejaký online nástroj, aby mohli niektoré svoje pripomienky alebo sťažnosti cez web župe oznámiť a sledovať, ako sa s nimi nakladá," dodal Piško.
Transparentnosť žúp hodnotila TIS na základe 110 indikátorov v 11 oblastiach. Zostavovatelia pritom vychádzali z ôsmich rôznych zdrojov od webových stránok krajov cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálu tender.sme.sk až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom. Meranie transparentnosti žúp považuje TIS za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá.
"Rebríček transparentnosti žúp sme robili tretíkrát. Tentoraz sme zaznamenali mierne zlepšenie transparentnosti žúp, zhruba o 2,5 percenta. Počas celej existencie rebríčka je to asi o päť percent, čo znamená, že v roku 2011 župy dosahovali necelých 46 percent a teraz je to vyše 50 percent," priblížil Michal Piško z TIS. Aj keď tento vývoj hodnotí pozitívne, župy majú podľa jeho slov ešte stále v tejto oblasti priestor na zlepšenie. Rozptyl medzi jednotlivými krajmi sa v novom rebríčku podľa TIS výrazne znížil, čo znamená, že transparentnosť žúp sa veľmi vyrovnáva.
Banskobystrický kraj si síce udržal v rebríčku prvé miesto, ale zaznamenal najväčšiu stratu. "Banskobystrický kraj sa zhoršil najviac v tom, že začal zneužívať župné médiá. Drvivá väčšina článkov v nich sa venuje aktivitám župana Mariána Kotlebu. Takisto prestal využívať elektronické aukcie pri predajoch majetku. Donedávna neboli zverejnené ani majetkové priznania za rok 2014 na stránke župy," priblížil Martin Kollárik z TIS.
Na druhom mieste v rebríčku skončila Prešovská župa, nasledujú Žilinská, Bratislavská, Košická, Trnavská a Nitrianska. Trenčiansky kraj skončil na poslednom mieste, no zaznamenal podľa TIS výrazný vzostup. V Trenčíne napríklad začali na rozdiel od minulosti vopred zverejňovať materiály k zastupiteľstvám aj zápisnice zo zasadnutí, pri výberových konaniach začali používať písomné testovanie a župa si upravila aj riešenie potenciálneho konfliktu záujmov pri verejnom obstarávaní.
"Najväčšie nedostatky sme identifikovali v oblasti personálnej politiky a účasti verejnosti na rozhodovaní. Takmer všetky kraje, až na Trnavský kraj, nerobia výberové konania automaticky aj na miesta referentov," priblížil najväčšie nedostatky Piško. V oblasti účasti verejnosti na rozhodovaní vidí TIS nedostatok napríklad v tom, že ani v jednej župe neexistuje možnosť, aby sa verejnosť mohla počas zastupiteľstva priamo zapojiť do diskusie a vystúpiť bez toho, aby to poslanci museli odobriť. "Takisto žiadna župa neposkytuje občanom nejaký online nástroj, aby mohli niektoré svoje pripomienky alebo sťažnosti cez web župe oznámiť a sledovať, ako sa s nimi nakladá," dodal Piško.
Transparentnosť žúp hodnotila TIS na základe 110 indikátorov v 11 oblastiach. Zostavovatelia pritom vychádzali z ôsmich rôznych zdrojov od webových stránok krajov cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálu tender.sme.sk až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom. Meranie transparentnosti žúp považuje TIS za veľmi účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá môže výrazne zúžiť priestor na korupčné a klientelistické správanie. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť zverejňovania a nastavené pravidlá.
