< sekcia Slovensko

Schengenskú dohodu o zrušení hraničných kontrol podpísali v roku 1985

Na archívnej snímke ceremoniál slávnostného prepílenia závory na slovensko-rakúskom hraničnom priechode Petržalka - Berg 20.decembra 2007 pri príležitosti vstupu SR do schengeneského priestoru. Vpravo rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer, vľavo premiér SR Robert Fico, druhý zľava prezident SR Ivan Gašparovič, druhý sprava starosta luxemburského Schengenu Roger Weber Foto: TASR/Štefan Puškáš

Spolu so Slovenskom sa členmi schengenského priestoru (tzv. Schengen) stali aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Bratislava 15. decembra (TASR) - Slovenská republika (SR) sa 21. decembra 2007 stala oficiálne členom schengenského priestoru. Pred desiatimi rokmi tak služba hraničnej polície Policajného zboru SR ukončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou (ČR), Rakúskom a Maďarskom.

Spolu so Slovenskom sa členmi schengenského priestoru (tzv. Schengen) stali aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. O rok neskôr v marci 2008 sa kontroly zrušili aj na letiskách.

Myšlienka odstránenia hraničných kontrol je staršia, siaha do roku 1984. Predstavitelia vtedajšej Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Francúzska 13. júla 1984 podpísali Saarbrückenskú dohodu, ktorou sa ukončili dlhé kolóny európskych dopravcov na hraničných priechodoch medzi oboma krajinami.

Na Saarbrückenskú dohodu nadviazala Schengenská dohoda, ktorú 14. júna 1985 podpísalo prvých päť signatárov: Francúzsko, Spolková republika Nemecko (SRN) a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko). Lídri týchto krajín popísali dohodu v luxemburskom mestečku Schengen, ktoré dalo dohode a systému aj dnešný názov. Dohodu podpísali na palube lode Princesse Marie-Astrid kotviacej v miestnom prístave. Na jej základe došlo k postupnému rušeniu hraničných kontrol medzi krajinami, ktoré podpísali dohodu. Schengenská dohoda bola však len rámcovým dokumentom, deklarujúcim súhlas signatárov so spomínanými opatreniami. Aj preto 19. júna 1990 podpísali Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode (Schengenský dohovor), ktorý obsahuje podrobný postup a pravidlá jednotlivých krokov.

Vinohradnícke mestečko Schengen na rieke Moselle vybrali za miesto podpisu historického dokumentu pre jeho umiestnenie pri hraniciach signatárskych krajín. V roku 2000 v Schengene postavili pamätník, ktorý pripomína udalosť podpisu dohody. Pamätník tvoria tri stély vysoké 3,5 metra, na ktorých sú zobrazené hviezdy, symbolizujúce prvých troch (SRN, Francúzsko, Benelux) členov schengenského priestoru. V luxemburskom mestečku otvorili 13. júna 2010 aj Európske múzeum, ktoré sa nachádza v budove Centre Européen. Stála expozícia oboznamuje návštevníkov s procesom postupného rušenia hraničných kontrol.

K úplnému zrušeniu hraničných kontrol najskôr medzi siedmimi štátmi Európskej únie (EÚ) - Nemeckom, Francúzskom, Španielskom, Portugalskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom - došlo 26. marca 1995, keď bol uvedený do činnosti Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I). Ten umožňoval rýchlu výmenu údajov o osobách a niektorých artikloch (osobitne o zbraniach a drogách) medzi políciami a colnými úradmi schengenských štátov.

Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I) nebol schopný pokryť rozširujúcu sa EÚ, pretože pôvodne bol pripravený len maximálne pre 18 krajín. Aj preto Európsky parlament (EP) 25. októbra 2006 schválil legislatívu, ktorá vytvorila právny základ na spustenie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), ako podmienky pre rozšírenie schengenského priestoru o nové členské krajiny EÚ.

Schengen je územie bez vnútorných hraníc, v ktorom sa občania EÚ, mnohí štátni príslušníci tretích krajín, podnikatelia a turisti môžu voľne pohybovať bez toho, aby boli kontrolovaní na hraniciach. Dnes zahŕňa takmer všetky členské štáty EÚ a niekoľko pridružených krajín mimo Únie.

Od 21. decembra 2007 je súčasťou Schengenu okrem Slovenska aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Do Schengenského priestoru sú zahrnuté Kanárske ostrovy, Azory alebo španielske enklávy Ceuta a Melilla v Afrike. Schengenský priestor vymedzuje spoločná posilnená hranica.

Súčasťou schengenského priestoru sú aj nečlenské štáty EÚ ako Nórsko a Island a autonómne časti Dánska - Grónsko a Faerské ostrovy. Spojené kráľovstvo a Írsko nie sú členmi Schengenu. Umožnila im to trvalá výnimka, ktorú si tieto dva štáty vyjednali pri podpise Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997.

Rozhodnutím v referende z 5. júla 2005 ratifikovalo Schengenskú dohodu aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ. Do systému sa oficiálne zapojilo až 12. decembra 2008 spolu s Lichtenštajnskom, tiež nečlenom Únie. Lichtenštajnsko sa stalo novou členskou krajinou schengenskej zóny 19. decembra 2011.

Prístupový proces SR k Schengenskej dohode



14. júna 1985 - Francúzsko, Spolková republika Nemecko (SRN) a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko) podpísali Schengenskú dohodu a zaviazali sa postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach.

15. marca 2001 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie (EÚ) v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do Únie potrebovať víza. Na tomto zozname bola aj Slovenská republika (SR). Rozhodnutie vstúpilo do platnosti 10. apríla 2001.

16. apríla 2003 - V gréckych Aténach SR podpísala zmluvu, ktorou sa zaviazala k implementácii Schengenského dohovoru.

1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie.

2. júna 2006 - Ministri vnútra členských krajín EÚ, Nórska a Islandu sa v Luxemburgu dohodli na návrhu dokumentu o vytvorení, fungovaní a používaní nového Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Ten nahradil Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I), ktorý nebol schopný pokryť rozšírenú EÚ, pretože bol pripravený len pre maximálne 18 krajín.

25. októbra 2006 - Európsky parlament (EP) schválil legislatívu, ktorá vytvorila právny základ pre spustenie nového Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II).

29. novembra 2006 - Vláda SR vymenovala za splnomocnenca vlády pre zabezpečenie vstupu Slovenska do schengenského priestoru vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Jozefa Bučeka.

14. marca 2007 - Vláda SR schválila akčný plán pre zabezpečenie vstupu Slovenska do schengenského priestoru. Obsahoval 168 nedostatkov a odporúčaní hodnotiacich komisií EÚ v jednotlivých oblastiach, ktoré malo Slovensko odstrániť, prípadne splniť. Išlo o oblasť ochrany osobných údajov, policajnej spolupráce vrátane policajného vzdelávania, ochrany vzdušných a pozemných hraníc a vízovej agendy v SR.

27. marca 2007 - Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) prevzal v portugalskom Lisabone od svojho rezortného partnera Antónia Costu softvérové zostavy SISone4ALL, vďaka ktorým sa Slovensko mohlo napojiť na Schengenský informačný systém (SIS I+). Prevzatie softvéru znamenalo symbolický prvý kľúč k vstupu do schengenského priestoru.

18. apríla 2007 - Vláda SR schválila návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, podľa ktorého je prevádzkovateľom Schengenského informačného systému Ministerstvo vnútra SR.

30. mája 2007 - Vláda SR schválila národný plán ochrany štátnych hraníc Slovenska, ktorý bol základným dokumentom v oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ.

26. júna 2007 – Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) schválila balík noviel v súvislosti so vstupom SR do schengenského priestoru. V rámci noviel ôsmich zákonov - o štátnej službe v policajnom zbore, zbraniach a strelive, policajnom zbore, správnych poplatkoch, pobyte cudzincov, ochrane štátnej hranice, európskom zatýkacom rozkaze a trestnom poriadku sa takisto ustanovil okruh subjektov, ktorým sú poskytované informácie zo Schengenského informačného systému.

13. júla 2007 - Slovensko splnilo kľúčovú a najťažšiu podmienku na vstup do schengenského priestoru. Zabezpečenie hranice s Ukrajinou pozitívne zhodnotil Brusel v neoficiálnej správe, ktorú vypracoval počas júnovej kontroly priamo v teréne.

13. septembra 2007 - Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) slávnostne otvoril hraničný priechod v Ubli v Sninskom okrese po troch mesiacoch rekonštrukčných prác. Pre motoristov pribudla vynovená kontrolná hala, tretí jazdný pruh a koridor pre peších turistov.

4. októbra 2007 - Prevádzkovateľ medzinárodného Letiska Košice - Airport Košice, a. s., odstránil všetky nedostatky, ktoré mu Schengenská komisia oznámila po májovej kontrole (2006). Letisko tak bolo pripravené na prepravu cestujúcich do krajín Schengenu.

15. novembra 2007 - Na Letisku M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s., (BTS) za prítomnosti vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) slávnostne uviedli do prevádzky prístavbu odletových mostov, čím sa uzavreli prípravné práce na vstup Slovenska do schengenského priestoru na bratislavskom letisku.

18. novembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín EÚ schválili v Bruseli rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín vrátane Slovenska, keď prijali záverečnú hodnotiacu správu o ich pripravenosti na vstup do Schengenu k 21. decembru 2007.

15. novembra 2007 - Európsky parlament odhlasoval rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín EÚ vrátane Slovenska k 21. decembru 2007.

6. decembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín EÚ definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských krajín vrátane Slovenska k 21. decembru 2007.

21. decembra 2007 - Slovenská republika (SR) sa oficiálne stala členom schengenského priestoru. Spoločne so SR sa členmi Schengenu stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií.

28. marca 2008 - Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) spolu s vtedajším ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírom Vážnym (Smer-SD) slávnostne prestrihli na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pásku deliacu Slovensko od schengenského vzdušného priestoru. Vstupom bratislavského letiska do tohto priestoru z 29. na 30. marca zanikla potreba pasovej kontroly pre schengenských cestujúcich a umožnilo sa voľné prekročenie vnútornej hranice občanmi zmluvných štátov.

30. marca 2008 - Do vzdušného schengenského priestoru vstúpili Letisko Poprad-Tatry a Letisko Košice.

9. apríla 2013 - Slovenská republika spoločne s ďalšími štátmi spustila prevádzku Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), ktorý plne nahradil dovtedajší Schengenský informačný systém prvej generácie (SIS I).

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.