Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jasne ukazujeme naše zameranie na dobré podmienky súčasných a budúcich generácií na život a na naliehavú potreba chrániť planétu, uviedol Šefčovič pre médiá.
Autor TASR
Brusel 6. júla (TASR) - Európska komisia (EK) predstavila vo štvrtok správu o strategickom výhľade za rok 2023. Analyzuje v nej otvorenú strategickú autonómiu Európy založenú na udržateľnosti a dobrých podmienkach pre život a navrhuje, ako sa k týmto cieľom dopracovať, informuje z Bruselu spravodajca TASR.
Správu predstavil podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Podľa jeho slov chce EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a udržateľnosť. To bude mať zásadný vplyv na posilnenie strategickej autonómie EÚ, jej dlhodobú konkurencieschopnosť, zachovanie modelu sociálneho trhového hospodárstva a upevnenie pozície globálneho lídra v hospodárstve s nulovou bilanciou emisií.
"Správa o strategickom výhľade prichádza vo veľmi vhodnom čase. Analyzuje kľúčové výzvy, ktorým bude EÚ čeliť pri prechode na udržateľnosť, a navrhuje ich riešenie. Jasne ukazujeme naše zameranie na dobré podmienky súčasných a budúcich generácií na život a na naliehavú potreba chrániť planétu," uviedol Šefčovič pre médiá.
V tomto procese sú však aj isté prekážky. Na konanie vlád na celom svete vplývajú geopolitické zmeny, pričom sa spochybňuje medzinárodná spolupráca v globálnych otázkach, ako je zmena klímy alebo energetická transformácia. Preto EÚ chce oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a prejsť na udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Až 75 percent podnikov eurozóny je teraz závislých od prírodných zdrojov.
Pre konkurencieschopnosť EÚ bude mať zásadný význam dostupnosť pracovníkov s vhodnými technickými a mäkkými zručnosťami: 85 percent firiem v súčasnosti nemá zamestnancov so spôsobilosťami na zvládnutie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie.
Správa navrhuje desať oblastí, v ktorých treba konať, aby bola transformácia úspešná: je potrebné zabezpečiť novú európsku sociálnu zmluvu so zameraním sa na vysokokvalitné sociálne služby; prehĺbiť jednotný trh s nulovou bilanciou emisií so zameraním na strategickú autonómiu a hospodársku bezpečnosť; upevniť spoluprácu EÚ s kľúčovými partnermi; podporiť posun vo výrobe a spotrebe k udržateľnosti a podporovať vyvážený životný štýl; prijať verejné opatrenia na uvoľnenie finančných tokov potrebných na súbežnú transformáciu; zaistiť udržateľnosť verejných výdavkov; zefektívniť daňový rámec; posúvať politické a hospodárske ukazovatele k udržateľným a inkluzívnym podmienkam na život, a to aj prispôsobením HDP faktorom, ako zdravie a životné prostredie; zvýšiť účasť Európanov na trhu práce a so zameraním sa na budúce zručnosti; posilniť demokraciu; a zlepšiť civilnú ochranu posilnením nástrojov v oblasti pripravenosti a reakcie.
Komisia správu o strategickom výhľade predloží na posúdenie členským štátom 10. júla. Má slúžiť aj ako podklad pre diskusiu šéfov vlád a štátov na neformálnom summite EÚ v Granade v októbri 2023.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Správu predstavil podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Podľa jeho slov chce EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a udržateľnosť. To bude mať zásadný vplyv na posilnenie strategickej autonómie EÚ, jej dlhodobú konkurencieschopnosť, zachovanie modelu sociálneho trhového hospodárstva a upevnenie pozície globálneho lídra v hospodárstve s nulovou bilanciou emisií.
"Správa o strategickom výhľade prichádza vo veľmi vhodnom čase. Analyzuje kľúčové výzvy, ktorým bude EÚ čeliť pri prechode na udržateľnosť, a navrhuje ich riešenie. Jasne ukazujeme naše zameranie na dobré podmienky súčasných a budúcich generácií na život a na naliehavú potreba chrániť planétu," uviedol Šefčovič pre médiá.
V tomto procese sú však aj isté prekážky. Na konanie vlád na celom svete vplývajú geopolitické zmeny, pričom sa spochybňuje medzinárodná spolupráca v globálnych otázkach, ako je zmena klímy alebo energetická transformácia. Preto EÚ chce oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a prejsť na udržateľnejšiu výrobu a spotrebu. Až 75 percent podnikov eurozóny je teraz závislých od prírodných zdrojov.
Pre konkurencieschopnosť EÚ bude mať zásadný význam dostupnosť pracovníkov s vhodnými technickými a mäkkými zručnosťami: 85 percent firiem v súčasnosti nemá zamestnancov so spôsobilosťami na zvládnutie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie.
Správa navrhuje desať oblastí, v ktorých treba konať, aby bola transformácia úspešná: je potrebné zabezpečiť novú európsku sociálnu zmluvu so zameraním sa na vysokokvalitné sociálne služby; prehĺbiť jednotný trh s nulovou bilanciou emisií so zameraním na strategickú autonómiu a hospodársku bezpečnosť; upevniť spoluprácu EÚ s kľúčovými partnermi; podporiť posun vo výrobe a spotrebe k udržateľnosti a podporovať vyvážený životný štýl; prijať verejné opatrenia na uvoľnenie finančných tokov potrebných na súbežnú transformáciu; zaistiť udržateľnosť verejných výdavkov; zefektívniť daňový rámec; posúvať politické a hospodárske ukazovatele k udržateľným a inkluzívnym podmienkam na život, a to aj prispôsobením HDP faktorom, ako zdravie a životné prostredie; zvýšiť účasť Európanov na trhu práce a so zameraním sa na budúce zručnosti; posilniť demokraciu; a zlepšiť civilnú ochranu posilnením nástrojov v oblasti pripravenosti a reakcie.
Komisia správu o strategickom výhľade predloží na posúdenie členským štátom 10. júla. Má slúžiť aj ako podklad pre diskusiu šéfov vlád a štátov na neformálnom summite EÚ v Granade v októbri 2023.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
