Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre obavu o svoj život museli opustiť svoju krajinu a na Slovensku sa majú za pol roka stať sebestačnými. Utečenci z Afganistanu, Sýrie, Iraku, Iránu, Somálska či Eritrey však nevedia dobre po slovensky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. marca (TASR) – Pre obavu o svoj život museli opustiť svoju krajinu a na Slovensku sa majú za pol roka stať sebestačnými. Utečenci z Afganistanu, Sýrie, Iraku, Iránu, Somálska či Eritrey však nevedia dobre po slovensky, často im nechcú dať prácu, byt do prenájmu a lekári sa o nich odmietajú starať. Práve im od apríla minulého roku pomáhala Slovenská katolícka charita (SKCH). Dnes vraví, že okrem zmien v legislatíve treba búrať aj predsudky, až potom bude život migrantov v našej krajiny ľahší.
"Ak pošleme životopis a je tam krstné meno Mohamed, odpoveď nechodí. Môžeme pritom poslať aj 100 životopisov," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. Ak pre utečencov charita hľadá ubytovanie a zavolá na inzerát, na druhej strane často zložia slúchadlo. Cudzincov ako nájomníkov nechcú. Zo svojej krajiny pritom neodišli dobrovoľne a len preto, že sa im tam už nechcelo byť. Podľa neziskovej organizácie sa chcú domov vrátiť, zatiaľ však nemôžu.
SKCH im rok pomáhala v rámci projektu Rafael, ktorý je spolufinancovaný EÚ z Európskeho fondu pre utečencov. Migrantom, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana, rok poskytovala poradenstvo, asistovala na úradoch, učila ich slovenčinu, hľadala prácu či bývanie. "Ak človek opustí pobytové zariadenie migračného úradu, má počas šiestich mesiacov nárok na finančnú podporu. Za ten čas sa má stať sebestačným. Pol roka je pre niekoho dosť, no pre cudzincov napríklad z Blízkeho východu málo," vraví Gumulák.
Na začiatku projektu prevzala charita 94 cudzincov, dnes ich má 202. Vyše 600-krát im poradili v sociálnej oblasti, 140-krát v pracovnej, vyše 100-krát v právnej, viac než 50 učili slovenčinu, 40 poskytli oblečenie či doplnky do domácnosti, ďalších podporili finančne. "Najväčším úspechom ale bolo, že sa 17 klientov zaradilo do pracovného pomeru," vraví projektová manažérka Jana Figeľová. Teší sa tiež, že si žena z Iránu u nás vybavila vodičský preukaz, jedno dieťa umiestnili do škôlky a dve do školy. Nič z toho totiž nebolo ľahké.
Zamestnávatelia či lekári podľa charity často nepoznajú, čo pre nich človek s doplnkovou ochranou či s udeleným azylom znamená. "Keďže cudzinci nemajú kartičku poistenca, len oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a najmä zubári a špecialisti to vidia prvýkrát, často sa stáva, že ich odmietnu. Ich vyjadrenia sú pritom také, že dokumentácia je náročná a na to nemajú čas," vysvetlila Figeľová.
Charita tiež musela robiť často školenie zamestnávateľom, ktorí nevedeli, že títo ľudia nepotrebujú pracovné povolenie. Báli sa tiež, kto bude platiť odvody. "Osoby s doplnkovou ochranou zamestnané na dohodu sú vylúčené z verejného zdravotného poistenia. Všetky ich náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou ale uhrádza ministerstvo vnútra cez migračný úrad, no zamestnávatelia o tom nevedia," vysvetľuje Figeľová.
Doplnková ochrana sa tiež dáva len na rok s možnosťou opakovaného predĺženia o dva. To zanecháva cudzincov v neistote a zamestnávateľom sa to podľa SKCH tiež nepáči. "Väčšinou sa stretávame s názormi, že ak ich zamestnajú, čo bude o rok? Investujem doň kopec času, no ak ochranu znova nedostane, musí z krajiny odísť," dodáva Figeľová. V projekte mali napríklad dvoch kvalifikovaných lekárov zo Sýrie, ktorí si vyše pol roka nedokázali nájsť prácu, hoci ministerstvo školstva uznalo ich doklady o vzdelaní.
Cudzinci však často doklady o vzdelaní či odbornej praxi predložiť nedokážu, vo väčšine prípadov tak musia robiť nízkokvalifikovanú manuálnu prácu bez ohľadu na to, aké vzdelanie či skúsenosti dosiahli vo svojej krajine. "A na Slovensku neexistuje forma rekvalifikačného vzdelávania pre cudzincov," podotkla Figeľová.
Projekt Rafael končí tento mesiac. Gumulák vraví, že okrem ovplyvňovania legislatívy chce charita aj zvyšovať verejné povedomie a búrať predsudky. Vyzýva tiež na väčšiu zainteresovať štátnych orgánov, aby sa zlepšila integračná politika a riešili sa aktuálne problémy. SKCH plánuje pre vládu spísať problémy, na ktoré počas projektu v tejto oblasti narazila, snažiť sa o vyčlenenie viac peňazí na rekvalifikačné kurzy pre migrantov či zlepšenie jazykovej pripravenosti úradníkov. "Všade, kde cudzinci idú, musíme posielať tlmočníka, málo ľudí totiž vie po anglicky," dodal Gumulák.
"Ak pošleme životopis a je tam krstné meno Mohamed, odpoveď nechodí. Môžeme pritom poslať aj 100 životopisov," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. Ak pre utečencov charita hľadá ubytovanie a zavolá na inzerát, na druhej strane často zložia slúchadlo. Cudzincov ako nájomníkov nechcú. Zo svojej krajiny pritom neodišli dobrovoľne a len preto, že sa im tam už nechcelo byť. Podľa neziskovej organizácie sa chcú domov vrátiť, zatiaľ však nemôžu.
SKCH im rok pomáhala v rámci projektu Rafael, ktorý je spolufinancovaný EÚ z Európskeho fondu pre utečencov. Migrantom, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana, rok poskytovala poradenstvo, asistovala na úradoch, učila ich slovenčinu, hľadala prácu či bývanie. "Ak človek opustí pobytové zariadenie migračného úradu, má počas šiestich mesiacov nárok na finančnú podporu. Za ten čas sa má stať sebestačným. Pol roka je pre niekoho dosť, no pre cudzincov napríklad z Blízkeho východu málo," vraví Gumulák.
Na začiatku projektu prevzala charita 94 cudzincov, dnes ich má 202. Vyše 600-krát im poradili v sociálnej oblasti, 140-krát v pracovnej, vyše 100-krát v právnej, viac než 50 učili slovenčinu, 40 poskytli oblečenie či doplnky do domácnosti, ďalších podporili finančne. "Najväčším úspechom ale bolo, že sa 17 klientov zaradilo do pracovného pomeru," vraví projektová manažérka Jana Figeľová. Teší sa tiež, že si žena z Iránu u nás vybavila vodičský preukaz, jedno dieťa umiestnili do škôlky a dve do školy. Nič z toho totiž nebolo ľahké.
Zamestnávatelia či lekári podľa charity často nepoznajú, čo pre nich človek s doplnkovou ochranou či s udeleným azylom znamená. "Keďže cudzinci nemajú kartičku poistenca, len oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a najmä zubári a špecialisti to vidia prvýkrát, často sa stáva, že ich odmietnu. Ich vyjadrenia sú pritom také, že dokumentácia je náročná a na to nemajú čas," vysvetlila Figeľová.
Charita tiež musela robiť často školenie zamestnávateľom, ktorí nevedeli, že títo ľudia nepotrebujú pracovné povolenie. Báli sa tiež, kto bude platiť odvody. "Osoby s doplnkovou ochranou zamestnané na dohodu sú vylúčené z verejného zdravotného poistenia. Všetky ich náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou ale uhrádza ministerstvo vnútra cez migračný úrad, no zamestnávatelia o tom nevedia," vysvetľuje Figeľová.
Doplnková ochrana sa tiež dáva len na rok s možnosťou opakovaného predĺženia o dva. To zanecháva cudzincov v neistote a zamestnávateľom sa to podľa SKCH tiež nepáči. "Väčšinou sa stretávame s názormi, že ak ich zamestnajú, čo bude o rok? Investujem doň kopec času, no ak ochranu znova nedostane, musí z krajiny odísť," dodáva Figeľová. V projekte mali napríklad dvoch kvalifikovaných lekárov zo Sýrie, ktorí si vyše pol roka nedokázali nájsť prácu, hoci ministerstvo školstva uznalo ich doklady o vzdelaní.
Cudzinci však často doklady o vzdelaní či odbornej praxi predložiť nedokážu, vo väčšine prípadov tak musia robiť nízkokvalifikovanú manuálnu prácu bez ohľadu na to, aké vzdelanie či skúsenosti dosiahli vo svojej krajine. "A na Slovensku neexistuje forma rekvalifikačného vzdelávania pre cudzincov," podotkla Figeľová.
Projekt Rafael končí tento mesiac. Gumulák vraví, že okrem ovplyvňovania legislatívy chce charita aj zvyšovať verejné povedomie a búrať predsudky. Vyzýva tiež na väčšiu zainteresovať štátnych orgánov, aby sa zlepšila integračná politika a riešili sa aktuálne problémy. SKCH plánuje pre vládu spísať problémy, na ktoré počas projektu v tejto oblasti narazila, snažiť sa o vyčlenenie viac peňazí na rekvalifikačné kurzy pre migrantov či zlepšenie jazykovej pripravenosti úradníkov. "Všade, kde cudzinci idú, musíme posielať tlmočníka, málo ľudí totiž vie po anglicky," dodal Gumulák.
