Bratislava 26. januára (TASR) – Ambulantní lekári opäť otvárajú tému skrátenia prevádzky ambulantných pohotovostí do 22.00 h. Podľa nich by sa tak predišlo viacerým problémom, napríklad viac ako 32-hodinovej práci ošetrujúceho bez nároku na odpočinok alebo ohrozeniu bezpečnosti pacientov zo strany lekára, ktorý do dennej ambulancie nastúpi unavený z nočnej služby na pohotovosti. Lekári volajú aj po zamyslení sa nad efektivitou pohotovostí v neskorých nočných hodinách.

"Lekár po odpracovaní 8,5 hodiny vo svojej ambulancii musí pod ťarchou pokuty okamžite nastúpiť na pohotovosť, kde po odslúžení 15,5 hodiny nastúpi vo svojej ambulancii a odpracuje ďalších 8,5 hodiny. Nemá žiaden nárok na odpočinok," dlhodobo poukazuje prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Ladislav Pásztor. Postavenie slovenských lekárov je podľa neho ponižujúce a nemá obdobu vo vyspelej Európe.

Názor, že Lekárska služba prvej pomoci (LSPP) v nepretržitom čase nemá opodstatnenie, zastáva aj Slovenská lekárska komora (SLK), ktorá ambulantných lekárov združuje tiež. Okrem už spomenutých dôvodov argumentuje aj tým, že lekárne sú po 22.00 h. nedostupné a pacient sa k liekom dostane až ráno. "A teda ochorenia, ktoré počkajú s liečbou, počkajú obvykle aj s vyšetrením," píšu zástupcovia komory v Projekte organizácie LSPP, ktorý SLK schválila minulý rok v septembri. SLK navrhuje, aby chorých mimo prevádzkových hodín LSPP zvážali záchranky na urgentné príjmy do nemocníc, čo by zvýšilo efektivitu osádok Rýchlej lekárskej pomoci (RLP), Rýchlej zdravotníckej pomoci (RZP) či Ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS).

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) však upozorňuje, že by sa tak predĺžili dojazdy sanitiek k urgentným prípadom. "Ak by posádky ZZS mali suplovať lekárske pohotovosti a chodiť k ľuďom so zvýšenou teplotou, tak priemerný čas dojazdu záchranky, ktorý je dnes 11,5 minúty, k pacientovi by sa predĺžil, čo by mohlo mať pre ľudí v ohrození života fatálne následky," povedal hovorca OS ZZS Boris Chmel.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vníma prezentovaný návrh SLK ako nevhodný. "Poslaním urgentnej medicíny nie je suplovanie LSPP, lebo ide o lekársku disciplínu, ktorá sa orientuje na akútne a život ohrozujúce stavy. Ide o dve rozdielne oblasti," reagovala pre TASR hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Podľa nej bude ministerstvo v téme LSPP pokračovať aj v tomto roku, výsledný model by mal byť konsenzom v prospech pacienta.

Skrátené fungovanie LSPP úplne odmietajú malé a stredné nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS). Argumentáciu, že záchranky by vozili pacientov do nemocníc, označili za neodbornú.

Ambulantná pohotovosť, teda LSPP je pokračovaním tzv. lekára prvého kontaktu po skončení jeho ordinačných hodín. Podľa zákona má stanovené prevádzkové hodiny do 7.00 h, pričom nejde o zabezpečovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak ošetrujúci do tejto služby nenastúpi, hrozí mu niekoľkotisícová pokuta.

Pásztor poukazuje aj na malú efektivitu využitia ambulantných pohotovostí v nočných hodinách, čo v minulosti ukázala aj ministerská analýza. Väčšina pacientov podľa neho prichádza na pohotovosť s menšími či niekoľkotýždňovými ťažkosťami, ktoré môže lekár ošetriť aj ráno.