< sekcia Slovensko

Slovenka v Oxforde: Zahraničie mi poskytlo úplnú vedeckú slobodu

Oxford. Ilustračná snímka. Foto: Wikipedia

Molekulárna biologička z Trenčína je vo svete vedy uznávaná odborníčka. Za objav transkripčného vypínania génov, ktoré dovtedy nebolo popísané, získala uznanie vedeckej obce.

Oxford/Bratislava 20. marca (TASR) - Zahraničie mi ponúklo úplnú vedeckú slobodu. Financie boli na všetko a cenili sa dobré nápady a tvrdá práca, povedala pre TASR slovenská vedkyňa Monika Gullerová, ktorá v Oxforde šéfuje vlastnému laboratóriu a v súčasnosti pracuje na oprave poškodenej DNA.

Molekulárna biologička z Trenčína je vo svete vedy uznávaná odborníčka. Za objav transkripčného vypínania génov, ktoré dovtedy nebolo popísané, získala uznanie vedeckej obce. Jej vedecká cesta sa začala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za doktorátom sa vybrala do Rakúska. "Viedeň bude pre mňa navždy miestom, kde som vedecky dozrela a dospela," uviedla.

Zaspomínala si aj na prvé chvíle v zahraničí. "Moje začiatky v zahraničí boli ťažké, ale zároveň vzrušujúce. Ťažké, lebo som mala syndróm malej žienky z malej krajiny a veľmi som bála, či uspejem. Vzrušujúce preto, lebo som mala úplnú vedeckú slobodu, kde boli na všetko peniaze a cenili sa dobré nápady a tvrdá práca."

Následne sa Slovenke naskytla možnosť na postgraduálne štúdium na Oxfordskej univerzite v Británii, kde potom od roku 2006 fungovala ako vedecká pracovníčka. Grant vo výške dva milióny libier jej neskôr v britskom "meste mozgov" umožnil šéfovať vlastnému laboratóriu.

Oxford teraz považuje za svoj druhý domov. "Vo vede je tu tvrdá konkurencia, čo vôbec nie je na škodu, človeka to stále posúva vpred," konštatovala Slovenka, ktorá minulý rok ako jedná v Anglicku získala prestížny grant od charitatívnej organizácie Cancer Research.

Vedecké projekty ju zaviedli aj do USA a Japonska. Na americkej Harvardovej univerzite, ktorá je podľa Gullerovej "v konkurencii a ambicióznosti vedcov na prvom mieste", pôsobila niekoľko mesiacov. "Tam som sa naučila, že keď človek verí v samého seba, presvedčí o svojej schopnosti aj iných," vyhlásila.

Na Kjótskej univerzite strávila šesť mesiacov a tvrdí, že Japonsko je voči USA úplný protiklad. "Vládne tam štruktúrovaná hierarchia a v laboratóriu sa robí to, čo povie šéf. Je to sčasti na škodu, lebo bez voľnosti a kreativity tam vedci dozrejú pomalšie," vysvetlila.

Voľnosť si slovenská molekulárna biologička, ktorá v Británii získala aj ocenenie "vedkyňa roka", užíva najmä vo vlastnom laboratóriu. K tomuto splnenému snu sa podľa svojich slov dostala tvrdou prácou. "Nikdy som sa nevzdávala - aj keď som sa bála, aj keď som nevládala, vždy som bojovala ďalej," priblížila.

Gullerová okrem toho prednášala i na univerzitách a konferenciách v Rakúsku, Španielsku, Nemecku, USA, v Británii, Japonsku či Singapure. Za svoj najväčší úspech však pokladá svoju dcéru Charlotte. "Žiadny vedecký úspech, publikácia alebo cena sa jej ani zďaleka nevyrovnajú," vyhlásila vedkyňa.

Svoj návrat na Slovensko si vie predstaviť, má však pocit, že pre zahraničných vedcov nie sú v tejto krajine dobré podmienky. "Mám pocit, že zatiaľ vedu na Slovensku riadia ľudia, ktorí vedcov zo zahraničia doma nechcú. Vidím však, že postupne vznikajú aktivity ako 'Žijem vedu', takže je nádej, že sa situácia na Slovensku zmení."

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.