Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jej výskum finančne podporuje z nadácie i Bill Gates.
Autor TASR
Haifa/Bratislava 28. marca (TASR) – Slovenka žijúca v Izraeli Edita Révay vyvíja spolu so svojím manželom, lekárom tropickej medicíny, nové metódy na eradikáciu malárie, teda na ničenie choroboplodných organizmov. Ich výskum finančne podporuje z nadácie i Bill Gates.
Pri komároch sú podľa nej nebezpečné samičky. "Pred pár rokmi sme zistili, že komáre potrebujú energiu a tú vlastne berú z cukru. Cukor získavajú z nektáru rôznych rastlín. Ak sme chceli vytvoriť pascu na komáre, museli sme zistiť, čím sa kŕmia. Pre toto sme urobili DNA profil ich obsahu žalúdka a zároveň sme urobili aj DNA profil rastliny. Tak sme zistili, na ktorých rastlinách sa komáre kŕmia. Odtiaľto viedla už len cesta k tomu, aby sme získali pascu, ktorá by komáre priťahovala a do ktorej by sme zároveň namiešali látku ničiacu ich tráviaci trakt," uviedla pre TASR profesorka medicíny na Univerzite v Haife a na Technickej univerzite Technion Edita Révay.
V roku 1986 prišla do Izraela. Druhý doktorát si spravila v Haife z molekulárnej biológie a genetiky. Začala pracovať v pitevni. Dlhé roky sa vo výskume venovala starnutiu a voľným radikálom. Taktiež skúmala rakovinu prsníka, no nakoniec svoj záujem presmerovala na výskum malárie a iných chorôb, ktoré sa prenášajú uštipnutím hmyzu. Pôsobí so svojím manželom predovšetkým v africkom Mali.
"V súčasnosti sme vo fáze, keď je už patentovaný model aj pasce konkrétneho roztoku. Momentálna úloha spočíva v tom, urobiť pascu tak, aby bola dostatočne odolná pred poveternostnými podmienkami a zároveň, aby priťahovala komárov," vysvetlila profesorka.
Ako ďalej spresnila, látka, ktorá ich má zabíjať, pozostáva z kyseliny bórovej a iných prídavkov, ktoré nechcela konkretizovať z dôvodu patentu. "Celá pasca je zhotovená na báze datľového sirupu," priznala.
Napriek tomu, že v súčasnosti sa už táto metóda využíva v praxi v Mali, neustále ju vylepšujú a zdokonaľujú. "Potrebujeme vedieť, koľko vydrží taká pasca. Robíme rôzne modely na pascu vonku v prírode, plus na pascu, ktorá je vo vnútri v domácnostiach," dodala Révay.
Napriek všetkej doteraz vynaloženej snahe si myslí, že práca, ktorú robí, je sizyfovská. "Nikdy sa nám nepodarí úplne vyničiť tieto choroby prenášané uštipnutím hmyzu," uzavrela.
Pri komároch sú podľa nej nebezpečné samičky. "Pred pár rokmi sme zistili, že komáre potrebujú energiu a tú vlastne berú z cukru. Cukor získavajú z nektáru rôznych rastlín. Ak sme chceli vytvoriť pascu na komáre, museli sme zistiť, čím sa kŕmia. Pre toto sme urobili DNA profil ich obsahu žalúdka a zároveň sme urobili aj DNA profil rastliny. Tak sme zistili, na ktorých rastlinách sa komáre kŕmia. Odtiaľto viedla už len cesta k tomu, aby sme získali pascu, ktorá by komáre priťahovala a do ktorej by sme zároveň namiešali látku ničiacu ich tráviaci trakt," uviedla pre TASR profesorka medicíny na Univerzite v Haife a na Technickej univerzite Technion Edita Révay.
V roku 1986 prišla do Izraela. Druhý doktorát si spravila v Haife z molekulárnej biológie a genetiky. Začala pracovať v pitevni. Dlhé roky sa vo výskume venovala starnutiu a voľným radikálom. Taktiež skúmala rakovinu prsníka, no nakoniec svoj záujem presmerovala na výskum malárie a iných chorôb, ktoré sa prenášajú uštipnutím hmyzu. Pôsobí so svojím manželom predovšetkým v africkom Mali.
"V súčasnosti sme vo fáze, keď je už patentovaný model aj pasce konkrétneho roztoku. Momentálna úloha spočíva v tom, urobiť pascu tak, aby bola dostatočne odolná pred poveternostnými podmienkami a zároveň, aby priťahovala komárov," vysvetlila profesorka.
Ako ďalej spresnila, látka, ktorá ich má zabíjať, pozostáva z kyseliny bórovej a iných prídavkov, ktoré nechcela konkretizovať z dôvodu patentu. "Celá pasca je zhotovená na báze datľového sirupu," priznala.
Napriek tomu, že v súčasnosti sa už táto metóda využíva v praxi v Mali, neustále ju vylepšujú a zdokonaľujú. "Potrebujeme vedieť, koľko vydrží taká pasca. Robíme rôzne modely na pascu vonku v prírode, plus na pascu, ktorá je vo vnútri v domácnostiach," dodala Révay.
Napriek všetkej doteraz vynaloženej snahe si myslí, že práca, ktorú robí, je sizyfovská. "Nikdy sa nám nepodarí úplne vyničiť tieto choroby prenášané uštipnutím hmyzu," uzavrela.
