Bratislava 21. novembra (TASR) - Slovenská katolícka charita (SKCH) sa venuje humanitárnej pomoci od roku 1991, keď bola obnovená jej činnosť po páde totalitného režimu. Odvtedy je jej cieľom efektívne pomáhať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Za hranicami dosiaľ pomáhala ľuďom zasiahnutým povodňami na Haiti, ale aj obetiam zemetrasenia v Nepále či obetiam ozbrojeného konfliktu v Gruzínsku. Aktuálne podáva pomocnú ruku aj ľuďom na úteku, ktorí prechádzajú Európou.

"V minulosti sme napríklad posielali do Iraku potrebné lieky a sonografický prístroj. Momentálne pomáhame ľuďom v utečeneckých táboroch v severnom Iraku, Libanone a Jordánsku a okrem toho posielame materiálnu pomoc Charitas Slovinsko," opísal pre TASR generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. Na cieľové miesto vysiela SKCH podľa potreby aj svojich odborníkov, prípadne spolupracuje s partnermi z celosvetového združenia Caritas Internationalis, ktorá spája viac ako 160 charít po celom svete.

SKCH zasiela krajinám finančnú, ale aj materiálnu pomoc. Podľa Gumuláka to závisí od konkrétnych potrieb ľudí. "V prípade zemetrasenia v Nepále sme posielali finančnú pomoc, keďže tá dorazí v krátkom čase. Ak ide o pomoc ľuďom na úteku, ktorí momentálne prechádzajú Európou, posielame našim partnerským organizáciám jednak materiálnu pomoc vo forme prikrývok, jedla a zimného šatstva, ale taktiež finančnú pomoc, ktorá sa použije podľa aktuálnej potreby," vysvetlil.

Vďaka svojim donorom mohla SKCH pomáhať pri povodniach v Srbsku, kam vyslala plný kamión humanitárnej pomoci, pričom tam stále spolupracuje na obnove infraštruktúry a domovov pre ľudí. "Podobným spôsobom sme pomohli alebo pomáhame na Filipínach, v Japonsku, Haiti, Gruzínsku, Slovinsku, Nepále, Indonézii, na Ukrajine," doplnil Gumulák.

SKCH získava financie na konkrétnu humanitárnu pomoc zbierkami, ale využíva aj vlastné finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii okamžite. Ohlas verejnosti na aktivity SKCH je pozitívny. "Vždy sme sa stretli s vďačnosťou zo strany ľudí, ktorým pomáhame a taktiež s ochotou našich dobrovoľníkov a donorov, vďaka ktorým môžeme pomáhať. Na druhej strane je treba dodať, že i napriek nášmu relatívne bezstarostnému životu nemôžeme aj naďalej zabúdať na potreby ľudí v núdzi," zdôraznil Gumulák.