Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia Slovensko

Slovenskí europoslanci podporili výzvy na boj proti prejavom nenávisti

Na archívnej snímke europoslanec Martin Hojsík. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Martin Hojsík si všimol, že "nenávisť sa stáva každodennosťou" a zdôraznil, že aj keď sú ľudia nahnevaní, frustrovaní či znechutení, to nedáva politikom právo stavať si svoje kariéry na nenávisti.

Brusel/Štrasburg 18. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali členské štáty EÚ, aby účinnejšie konali v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti v EÚ. Túto výzvu podporili aj slovenskí europoslanci, informuje vo štvrtok spravodajca TASR.

Poslanci v stredajšej rozprave zdôraznili, že treba zaistiť ochranu všetkých jednotlivcov a skupín, ktoré sa môžu stať terčom nenávisti, a zabezpečiť, aby sa sloboda prejavu nezneužívala na ochranu nenávistných prejavov a súvisiacich trestných činov.

Peter Pollák (Slovensko) vystúpil v rozprave ako jediný slovenský europoslanec a uviedol, že ako Róm má s nenávistnými prejavmi osobné skúsenosti. Upozornil, že spoločnosť ako keby akceptovala, že fašisti či extrémisti slobodne šíria nenávisť a že sú vo viacerých krajinách členmi parlamentov či vlád, čo je aj prípad Slovenska. "Dlhodobo prehliadame, že zneužívajú demokraciu či slobodu slova. Trestnými činmi z nenávisti sa začíname zaoberať až vtedy, keď sa stane niečo zlé," skonštatoval Pollák. Mnohé členské krajiny majú zákony na kriminalizáciu takýchto skutkov, ale tie podľa neho nie sú účinne uplatňované a obetiam nie je poskytovaná dostatočná právna ochrana, čo môže zmeniť len spoločný európsky prístup.

Jozef Mihál (Jablko) uviedol, že nárast nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti v Európe je znepokojujúci. "V súčasnosti neexistuje právny základ na kriminalizáciu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti na úrovni EÚ, nakoľko je tento proces zablokovaný dvoma členskými štátmi. Preto podporujem iniciatívu, ktorá sa snaží vyvinúť politicky tlak na Radu EÚ, aby neblokovala túto dôležitú legislatívu. Poskytnúť harmonizovanú odozvu na úrovni EÚ považujem za kľúčové," odkázal.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že sloboda prejavu nesmie byť zneužívaná na ochranu nenávistných prejavov či trestných činov z nenávisti, ktoré sú v rámci EÚ na vzostupe. "Pre úspešné zastavenie tohto trendu je potrebné sa zaoberať stanovením základných spoločných pravidiel, ktoré budú definovať tieto trestné činy, ako aj ich efektívne postihovanie uplatniteľné rovnako vo všetkých členských štátoch," uviedla.

Na archívnej snímke europoslankyňa Monika Beňová.
Foto: TASR - Martin Baumann


Martin Hojsík (PS) si všimol, že "nenávisť sa stáva každodennosťou" a zdôraznil, že aj keď sú ľudia nahnevaní, frustrovaní či znechutení, to nedáva politikom právo stavať si svoje kariéry na nenávisti. "Budujú si ich na nenávisti k utečencom alebo na ponižovaní LGBT+ ľudí. Nenávisť ale zabíja, videli sme to v Bratislave ako aj na ďalších miestach po Európe a vo svete," pripomenul. Oceňuje, že europarlament požaduje, aby Európska komisia začala konať a dokončila proces, ktorým by sa trestné činy z nenávisti stali trestnými činmi EÚ.

Eugen Jurzyca (SaS) tiež odsudzuje prejavy nenávisti a netolerancie voči menšinám a podporuje ochranu ľudských práv. "Ochrana ľudských práv prispieva nielen k vyššej slobode jednotlivca, ale tiež k lepšie a efektívnejšie fungujúcej spoločnosti. Predkladatelia návrhu však nedostatočne odôvodnili potrebu regulácie na európskej úrovni, je preto otázne, či by harmonizácia bola efektívna a prispela k zníženiu nenávistných trestných činov v EÚ," uviedol Jurzyca.

Ivan Štefanec (KDH) dospel k názoru, že klasifikácia trestných činov obmedzených na rasu, farbu pleti, náboženstvo, pôvod alebo národný, či etnický pôvod je dnes už nedostačujúca. "Pri incidentoch je potrebné posudzovať celý kontext a chrániť všetkých jednotlivcov a skupiny, ktoré sa môžu stať terčom nenávisti," uviedol.






(spravodajca TASR Jaromír Novak)