Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyplýva to zo zamerania zahraničnej a európskej politiky SR na budúci rok, ktoré dnes schválila vláda.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Slovensko je pripravené prispieť do aktivít medzinárodnej koalície v boji proti Islamskému štátu (IS). Vyplýva to zo zamerania zahraničnej a európskej politiky SR na budúci rok, ktoré dnes schválila vláda.
"Prostredníctvom vojenskej a humanitárnej pomoci SR na seba prevezme svoj diel zodpovednosti," uvádza sa v materiáli.
Rezort diplomacie upozorňuje na fakt, že krízové udalosti na východe Ukrajiny, Blízkom a Strednom východe postavili slovenskú zahraničnú politiku pred nové výzvy, ktorým za predchádzajúcich 20 rokov nemusela čeliť. "Nová situácia si vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch," podčiarklo MZV.
Na základe svojich možností sa SR bude naďalej podieľať na zahraničných misiách a operáciách. Týka sa to misií EÚ na západnom Balkáne (EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine) a OSN na Cypre (UNFICYP) a na Blízkom východe (UNTSO). Slovenskí civilní experti budú pôsobiť v misiách EÚ v Kosove, na moldavsko-ukrajinskej hranici a na palestínskych územiach. Po skončení operácie ISAF v Afganistane je pripravená prispieť do novej výcvikovej misie NATO (Resolute Support). Okrem toho poskytne 500.000 USD na rozvoj afganských bezpečnostných síl.
Čo sa týka rozširovania únie, Slovensko naďalej podporuje eurointegračné ambície západného Balkánu. "Považujeme za potrebné, aby čo najskôr došlo k otvoreniu jednotlivých kapitol so Srbskom. Tento krok posilní jeho odhodlanie napredovať v integračnom procese a zároveň bude mať pozitívny dopad na podporu verejnej mienky ohľadom vstupu do EÚ," konštatuje MZV s tým, že dôraz sa musí klásť na pokračujúci dialóg medzi Belehradom a Prištinou.
Rovnako podporí prijatie Turecka do EÚ po splnení kritérií budúceho členstva.
Podobný názor má na vstup nových krajín do NATO. V prípade Čiernej Hory zastáva SR pozíciu, aby pozvánku získala už v roku 2015.
Na budúci rok vstúpi Slovensko do druhej polovice svojho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, počas ktorého chce ešte viac posilniť rozšírený formát rokovaní V4 plus. Na tie by mohli prísť Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, severské a baltské štáty či krajiny Východného partnerstva.
Okrem toho bude pokračovať príprava predsedníctva v Európskej únii, ktoré Slovensko prevezme v 2. polroku 2016. Zintenzívni sa práca na príprave programu a priorít. Slovensko zadefinuje spolu s Holandskom a Maltou program predsedníckeho Tria, počas ktorého budú tieto tri krajiny postupne predsedať EÚ od 1. januára 2016 do 30. júna 2017. Pokročí sa aj v príprave komunikácie o predsedníctve vo vzťahu k domácemu a zahraničnému prostrediu.
"Prostredníctvom vojenskej a humanitárnej pomoci SR na seba prevezme svoj diel zodpovednosti," uvádza sa v materiáli.
Rezort diplomacie upozorňuje na fakt, že krízové udalosti na východe Ukrajiny, Blízkom a Strednom východe postavili slovenskú zahraničnú politiku pred nové výzvy, ktorým za predchádzajúcich 20 rokov nemusela čeliť. "Nová situácia si vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch," podčiarklo MZV.
Na základe svojich možností sa SR bude naďalej podieľať na zahraničných misiách a operáciách. Týka sa to misií EÚ na západnom Balkáne (EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine) a OSN na Cypre (UNFICYP) a na Blízkom východe (UNTSO). Slovenskí civilní experti budú pôsobiť v misiách EÚ v Kosove, na moldavsko-ukrajinskej hranici a na palestínskych územiach. Po skončení operácie ISAF v Afganistane je pripravená prispieť do novej výcvikovej misie NATO (Resolute Support). Okrem toho poskytne 500.000 USD na rozvoj afganských bezpečnostných síl.
Čo sa týka rozširovania únie, Slovensko naďalej podporuje eurointegračné ambície západného Balkánu. "Považujeme za potrebné, aby čo najskôr došlo k otvoreniu jednotlivých kapitol so Srbskom. Tento krok posilní jeho odhodlanie napredovať v integračnom procese a zároveň bude mať pozitívny dopad na podporu verejnej mienky ohľadom vstupu do EÚ," konštatuje MZV s tým, že dôraz sa musí klásť na pokračujúci dialóg medzi Belehradom a Prištinou.
Rovnako podporí prijatie Turecka do EÚ po splnení kritérií budúceho členstva.
Podobný názor má na vstup nových krajín do NATO. V prípade Čiernej Hory zastáva SR pozíciu, aby pozvánku získala už v roku 2015.
Na budúci rok vstúpi Slovensko do druhej polovice svojho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, počas ktorého chce ešte viac posilniť rozšírený formát rokovaní V4 plus. Na tie by mohli prísť Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, severské a baltské štáty či krajiny Východného partnerstva.
Okrem toho bude pokračovať príprava predsedníctva v Európskej únii, ktoré Slovensko prevezme v 2. polroku 2016. Zintenzívni sa práca na príprave programu a priorít. Slovensko zadefinuje spolu s Holandskom a Maltou program predsedníckeho Tria, počas ktorého budú tieto tri krajiny postupne predsedať EÚ od 1. januára 2016 do 30. júna 2017. Pokročí sa aj v príprave komunikácie o predsedníctve vo vzťahu k domácemu a zahraničnému prostrediu.
