Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prístupový proces SR do tejto vojenskej aliancie sa začal ešte v novembri 1993.
Autor TASR
Bratislava/Praha 28. marca (TASR) - V dňoch 21.-22. novembra 2002 sa konal v českej metropole Prahe summit Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO). Slovenská republika spolu so Slovinskom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom na ňom získali pozvanie na prístupové rokovania s alianciou.
Prístupový proces SR do tejto vojenskej aliancie sa začal ešte v novembri 1993. Prezident SR Michal Kováč vtedy v Bruseli pred radou NATO predniesol prejav, v ktorom zdôraznil jednoznačný záujem SR o úzku spoluprácu s alianciou, ktorá by perspektívne viedla k začleneniu Slovenska do NATO.
Pre nedostatky v demokracii nebola SR v júli 1997 na summite v Madride pozvaná do aliancie. Vstup krajiny do NATO odignorovali aj občania SR v referende, ktoré sa konalo v máji toho roku a zúčastnilo sa na ňom iba desať percent voličov, referendum bolo neplatné.
Situácia v SR sa v tejto oblasti zmenila v roku 1999. Bol dotvorený Národný program prípravy na členstvo v NATO. Dokument bol schválený vládou SR 6. októbra toho roku a následne odovzdaný v centrále NATO v Bruseli na posúdenie. NATO pozvalo na summite aliancie v Prahe v roku 2002 na prístupové rokovania sedem krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko.
Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali 26. marca 2003 v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Slovensko na ceremoniáli zastupoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, ktoré veľvyslanci 19 členských krajín aliancie podpísali, boli právnymi dodatkami k zmluve o NATO a po ich ratifikácii umožnili novým členom stať sa jej účastníkom. Nasledujúci deň vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve.
Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stalo členmi Severoatlantickej aliancie 29. marca 2004. Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 približne o 9.50 h na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
Na summite Severoatlantickej aliancie v tureckom Istanbule v dňoch 28.-29. júna 2004 sa prvýkrát zúčastnila Slovenská republika ako plnoprávny člen NATO. Slovenskú delegáciu na vrcholnej schôdzke Aliancie viedol prezident SR Ivan Gašparovič sprevádzaný premiérom Mikulášom Dzurindom.
Prístupový proces SR do tejto vojenskej aliancie sa začal ešte v novembri 1993. Prezident SR Michal Kováč vtedy v Bruseli pred radou NATO predniesol prejav, v ktorom zdôraznil jednoznačný záujem SR o úzku spoluprácu s alianciou, ktorá by perspektívne viedla k začleneniu Slovenska do NATO.
Pre nedostatky v demokracii nebola SR v júli 1997 na summite v Madride pozvaná do aliancie. Vstup krajiny do NATO odignorovali aj občania SR v referende, ktoré sa konalo v máji toho roku a zúčastnilo sa na ňom iba desať percent voličov, referendum bolo neplatné.
Situácia v SR sa v tejto oblasti zmenila v roku 1999. Bol dotvorený Národný program prípravy na členstvo v NATO. Dokument bol schválený vládou SR 6. októbra toho roku a následne odovzdaný v centrále NATO v Bruseli na posúdenie. NATO pozvalo na summite aliancie v Prahe v roku 2002 na prístupové rokovania sedem krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko.
Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali 26. marca 2003 v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Slovensko na ceremoniáli zastupoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, ktoré veľvyslanci 19 členských krajín aliancie podpísali, boli právnymi dodatkami k zmluve o NATO a po ich ratifikácii umožnili novým členom stať sa jej účastníkom. Nasledujúci deň vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve.
Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stalo členmi Severoatlantickej aliancie 29. marca 2004. Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 približne o 9.50 h na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
Na summite Severoatlantickej aliancie v tureckom Istanbule v dňoch 28.-29. júna 2004 sa prvýkrát zúčastnila Slovenská republika ako plnoprávny člen NATO. Slovenskú delegáciu na vrcholnej schôdzke Aliancie viedol prezident SR Ivan Gašparovič sprevádzaný premiérom Mikulášom Dzurindom.
