< sekcia Slovensko

SR sa ujala ročného rotujúceho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke

Na snímke predseda vlády SR Peter Pellegrini počas príhovoru po symbolickom prevzatí predsedníctva Vyšehradskej štrvorky na rokovaní premiérov krajín V4 a Rakúska v Budapešti 21. júna 2018. Predsedníctvo Slovenska začína 1. júla 2018 a potrvá rok do 31. júna 2019. Foto: TASR/MTI

Predseda vlády SR Peter Pellegrini predsedníctvo oficiálne prevzal už vo štvrtok 21. júna v Budapešti z rúk maďarského premiéra Viktora Orbána.

Bratislava 1. júla (TASR) - Slovensko je od nedele predsedníckou krajinou zoskupenia V4. Jeho mottom je "Dynamický Vyšehrad pre Európu" a program má postavený na troch hlavných prioritách - silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Rotujúce predsedníctvo bude Slovensko držať rok, potom ho odovzdá Českej republike.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini predsedníctvo oficiálne prevzal už vo štvrtok 21. júna v Budapešti z rúk maďarského premiéra Viktora Orbána.

"Preberáme predsedníctvo v relatívne citlivom politickom období, keď Európa má veľa otvorených otázok, ale tu chcem byť konštruktívny partner, ktorý prichádza s konštruktívnymi návrhmi riešení," povedal pri tejto príležitosti Pellegrini.

Cieľom slovenského predsedníctva je podľa neho priniesť konkrétne výsledky na prospech občanov krajín V4.

Zámerom predsedníctva je tiež podľa jeho programu "zdôrazniť našu jednoznačnú orientáciu na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý". V rámci priority silná Európa sa chce preto usilovať o aktívny prístup V4 v rámci diskusií o budúcnosti EÚ a pri rozhodnutiach o jej kľúčových politikách. Zároveň plánuje intenzívne spolupracovať s európskymi partnermi, akými sú Nemecko, Francúzsko, severské a pobaltské krajiny či Benelux.

Slovensko bude Vyšehradskej štvorke predsedať po piaty raz. Naposledy to bolo v rokoch 2014-15 pod mottom "Dynamický Vyšehrad v EÚ a vo svete".

Na snímke zľava český predseda vlády Andrej Babiš, rakúsky kancelár Sebastian Kurz, maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský predseda vlády Peter Pellegrini a poľský premiér Mateusz Morawiecki počas tlačovej konferencie na rokovaní premiérov krajín Vyšehradskej štvorky a Rakúska v Budapešti 21. júna 2018.
Foto: TASR/MTI


Prehľad slovenských predsedníctiev vo V4



1991/1992 (ako súčasť ČSFR)
Jedným zo základných cieľov pôvodného zoskupenia V3 bolo v prvých rokoch rozpustenie Varšavskej zmluvy. Trojka postupovala spoločne aj pri rokovaniach o nových zmluvách so Sovietskym zväzom. Ďalším spoločným cieľom bola kooperácia na ceste k trhovej ekonomike, ktorá vyústila do potreby liberalizácie vzájomného obchodu, neskôr realizovanej v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA).

1994/95
Počas slovenského predsedníctva 16.–17. februára 1995 na Donovaloch podpísali zástupcovia colných orgánov krajín V4 Dohodu o spolupráci v oblasti colných otázok. Účastníci konferencie uviedli, že najvýznamnejším príspevkom stretnutia bola dohoda o konkrétnych postupoch tranzitu v členských štátoch Európskej únie a boji proti všeobecnej kriminalite, čo zahŕňa napríklad aj pašovanie drog a jadrového odpadu.

1998/98
Slovenské predsedníctvo V4 sa nieslo v duchu obnovenia aktívnej činnosti tohto zoskupenia a návratu Slovenska medzi kandidátov na vstup do EÚ a NATO, spomedzi ktorých krajina vypadla v období vlády Vladimíra Mečiara. Premiéri Českej republiky, Maďarska a Poľska uviedli 21. októbra 1998 v Budapešti na spoločnom stretnutí, že Slovensko je organickou súčasťou vyšehradskej idey.

V Bratislave 14. mája 1999 potvrdili predsedovia vlád krajín V4, že v záujme všetkých štyroch krajín a regiónu strednej Európy sa má Slovensko stať plnohodnotným členom NATO a začať prístupové rokovania s EÚ v čo najkratšom čase.

Na tomto istom summite sa tiež predsedovia vlád V4 dohodli na zriadení Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF). (Dohoda o založení MVF so sídlom v Bratislave bola potom podpísaná 9. júna 2000 v Štiříne pri Prahe v závere českého predsedníctva.)

2002/03
Integrácia, bezpečnosť a prosperita boli prioritami Slovenska ako predsedajúcej krajiny vo Vyšehradskej štvorke. Predsedníctvo z rúk maďarského premiéra Pétera Medgyessyho prevzal predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Najviac aktivít plánovala SR prezentovať v oblasti integrácie do EÚ, kde sa krajiny V4 dohodli na koordinovanom postupe v prístupových rokovaniach.

2006/07
Prioritou slovenského predsedníctva vo V4 bolo vytvoriť z Vyšehradu dynamické regionálne fórum v rámci EÚ. Jednou z priorít bolo aj zlepšenie informovanosti verejnosti o vyšehradskej spolupráci.

Popri spolupráci s Beneluxom si slovenské predsedníctvo vo V4 dalo za cieľ, že sa bude snažiť o zintenzívnenie kontaktov Vyšehradu s Baltickým zhromaždením a Baltickou radou ministrov vzhľadom na blízkosť záujmov v EÚ; bude podporovať snahu krajín V4 pomáhať Ukrajine pri približovaní sa k euroatlantickým štruktúram, ako aj pri demokratizačnom procese Bieloruska.

2010/2011
Mottom, z ktorého vychádzalo Slovensko počas predsedníctva v rokoch 2010-11 bolo "Efektívny Vyšehrad – kontinuita, súdržnosť, solidarita a informovanosť". Sústreďovalo sa tiež na projekty a aktivity, ktoré prinášajú výhody obyvateľom členských krajín - vrátane zmierňovania dopadov globálnej ekonomickej krízy.

Do slovenského predsedníctva pripadlo aj 20. výročie vzniku Vyšehradskej skupiny. K 15. februáru 2011, ku ktorému sa toto jubileum viazalo, iniciovala SR vydanie pamätnej dvojeurovej mince a pamätnej známky. V Bratislave sa konal rozšírený summit V4, na ktorom sa zúčastnila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. V závere summitu vyhlásila, že V4 je spoľahlivým partnerom pre krajiny na východ od Európskej únie.

Premiéri V4 prijali k 20. výročiu zoskupenia deklaráciu, v ktorej potvrdili, že jeho cieľom je prispievať k silnej, stabilnej a demokratickej Európe.

2014/2015
Predsedníctvo SR vo V4 sa zameralo na ekonomiku či boj proti daňovým únikom. Hlavným mottom bolo "Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet".

Jedným z cieľov predsedníctva bolo aj pokračovanie vo formáte rozšírenej spolupráce tzv. V4+. Počas ročného slovenského predsedníctva V4 nadviazala na medziregionálny dialóg s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a severských a baltských štátov. Okrem tradičných európskych partnerov ako Nemecko, Francúzsko a Británia rozšírila politický dialóg aj na Švajčiarsko, Južnú Kóreu, Turecko a Čínu. Výsledkom je, že Kórea a Švajčiarsko sa stali aktívnymi donormi Medzinárodného vyšehradského fondu.

Balkánski partneri sa podľa vzoru V4 zaviazali na posilnenie regionálnej spolupráce a zriadenia Západobalkánskeho fondu so sídlom v albánskej Tirane.

2018/2019
Prioritami v poradí siedmeho slovenského predsedníctva, ktoré sa začína 1. júla 2018, sú silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.