< sekcia Slovensko

Slovensko to ešte NEZAŽILO: Namerali najvyššiu teplotu v zimnom období

Ilustračné foto. Foto: TASR - Štefan Puškáš

Mimoriadne oteplenie podporila aj skutočnosť, že na väčšine Slovenska s výnimkou stredných a vysokých horských polôh chýba snehová pokrývka. Vzostup teplôt tiež zvýraznil silný juhozápadný vietor.

Bratislava 1. marec (TASR) - Posledný februárový deň priniesol popri viacerých nameraných rekordných teplotách aj jedno absolútne prvenstvo: absolútne najvyššiu dennú teplotu nameranú na Slovensku počas zimného obdobia. „Na našich staniciach v Hurbanove a v Žihárci na južnom Slovensku vystúpila ortuť teplomera až na 20,6 stupňa, čo je vôbec najvyššia nameraná teplota v zimnom období, teda od začiatku decembra do konca februára,“ povedal pre TASR klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško.

Prvenstvo si do včerajška držala teplota 20,3 stupňa, ktorú namerali 22. februára 2016 na bratislavskom letisku. Celkovo presiahla denná teplota na Slovensku hranicu 20 stupňov počas zimy len tri razy – predošlé dva prípady nastali 29. januára 2002 v bratislavskej Mlynskej doline, kde bolo 20,2 stupňa. Rovnakú hodnotu potom namerali aj 25. februára 2008 v Moravskom svätom Jáne.

Za pozornosť podľa klimatológa stojí fakt, že všetky „dvadsiatky“ namerané počas zimy sa vyskytli už počas 21. storočia, teda v rokoch, ktoré výrazne poznamenalo globálne otepľovanie.

Padali aj miestne rekordy


"Doterajšie rekordné hodnoty boli 28. februára prekonané na štyroch staniciach Slovenska, popri spomínanom Hurbanove a Žihárci aj v Blahovej a v Kamenici nad Hronom," povedal klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ. "Popri tom bol včerajší mimoriadne teplý deň zvláštny aj tým, že až deväť staníc na Slovensku prekonalo aj miestne rekordy pre celý február. Napríklad v Piešťanoch namerali 18,9 stupňa, v Kuchyni 19,8 stupňa, v Topoľčanoch 18,7, v Podhájskej 19,0, v Nitre 19,5 stupňa, v Spišských Vlachoch 17,6 a napokon v Revúcej 18,8 stupňa," dodal Jozef Pecho.

Mimoriadne oteplenie v závere februára podporila podľa neho aj skutočnosť, že na väčšine Slovenska s výnimkou stredných a vysokých horských polôh chýba snehová pokrývka. Vzostup teplôt tiež zvýraznil silný juhozápadný vietor.

Neobvykle vysoké boli 28. februára 2019 aj priemerné denné teploty, predovšetkým v Bratislave. „V Mlynskej doline, na letisku a na Kolibe ako na jediných miestach Slovenska včera priemerná denná teplota prekročila hodnotu 13 stupňov. V Mlynskej doline to bolo presne 13 stupňov, na letisku 13,1 a na Kolibe až 13,2 stupňa. Na Kolibe išlo o štvrtú najvyššiu priemernú dennú teplotu nameranú v zime od roku 1951,“ uviedol Pavol Faško.

Vysokú priemernú teplotu spôsobila skutočnosť, že na Kolibe bolo už ráno pred 7. hodinou takmer 9 stupňov, teda aj cez noc bolo relatívne teplo. Oproti tomu na mnohých iných miestach bola noc chladná a teploty klesali pod bod mrazu. Napríklad v Hurbanove boli ráno – 2 stupne, čo znamená, že tu v priebehu dňa vystúpila teplota o viac než 22 stupňov. Aj takáto amplitúda je veľmi neobvyklá pre súčasné ročné obdobie, teda pre koniec zimy resp. začiatok jari. Ako dodal Jozef Pecho, takéto veľké rozdiely medzi nočnou a dennou teplote sú príznačné skôr pre pokročilú jar a vyskytujú sa najmä na juhovýchode Slovenska.

Z piatich zím až štyri teplé


Neobvykle teplý záver februára ovplyvnil aj priemerné teploty pre celý mesiac, ba aj pre tohtoročnú zimu, ktorá sa z meteorologického hľadiska včerajším dňom skončila.

Ako pripomenul klimatológ Pavol Faško, v Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota zimy 2018/19 až 2,4 stupňa. Je teda vyššia v porovnaní s priemernými hodnotami. Záleží samozrejme aj na tom, aké obdobie sa považuje za priemer – v porovnaní s rokmi 1961-1990 dosahuje odchýlka tohoročnej zimy až + 2,5 stupňa. V porovnaní s priemerom rokov 1981-2010 predstavuje „len“ + 1,8 stupňa, keďže už tieto tri desaťročia boli teplejšie, než predchádzajúce obdobie.

„Ale napriek tomu, aj v porovnaní s týmito ´teplejšími´ rokmi sú kladné odchýlky pre tohtoročnú zimu veľmi výrazné. Rovnako je pozoruhodné, že spomedzi posledných piatich zím od roku 2013/2014 boli všetky teplé s výnimkou zimy 2016/2017. Tá jediná sa zaraďuje skôr medzi priemerné, a to najmä vďaka obdobiu silných mrazov v januári 2017. Je to v každom prípade silná koncentrácia teplých zím v posledných piatich rokoch,“ povedal pre TASR klimatológ Pavol Faško.

Teplo bolo v celej Európe


Posledný februárový deň priniesol rekordne vysoké teploty takmer v celej Európe, nielen na Slovensku. Ešte teplejšie bolo u našich susedov, keď v Maďarsku namerali najvyššiu teplotu 23,5 a v Rakúsku dokonca 24,2 stupňa. Takisto padali rekordy v Anglicku (21,2 °C), Walese (20,5 °C) a v Škótsku (18,3 °C), ako aj v Holandsku (20,5 °C) a v Belgicku (22 °C).

Prvý marcový deň priniesol ochladenie, hoci v Bratislave a na juhu Slovenska menej výrazné, keďže sa tu denné teploty pohybovali medzi 12 až 15 stupňami. Na severe a v horských polohách sa ochladilo zreteľnejšie, napríklad v Spišských Vlachoch bolo o 12. hodine 9 stupňov, v Žiline 5, v Oravskej Lesnej 1,6 stupňa a na tradične najstudenšom Lomnickom štíte – 9,2 stupňa.

Takisto predpoveď na víkend a ďalšie dni už nesľubuje prekonávanie teplotných rekordov. Podľa prognózy SHMÚ bude v sobotu i v nedeľu prevládať oblačné počasie s teplotami 6 až 11 stupňov, v nedeľu len 4 až 9, na juhu západného Slovenska 10 až 15 stupňov.