< sekcia Slovensko

Ochrana prírody v Slovenskom raji sa po zonácii zásadne zmenila

Slovenský raj, ilustračná snímka. Foto: TASR – Simona Ivančáková

Proces schvaľovania zonácie trval dva roky a ochranári počas tohto obdobia rokovali s vlastníkmi lesných pozemkov, samosprávami, užívateľmi poľnohospodárskej pôdy a ďalšími subjektmi.

Spišská Nová Ves 22. januára (TASR) - Ochrana prírody sa podľa riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj Tomáša Dražila po schválení zonácie v júni 2016 zásadne zmenila. „Do jej schválenia totiž fungoval systém maloplošných chránených území, ktorý bol neprehľadný," zdôvodnil.

Proces schvaľovania zonácie trval v Slovenskom raji dva roky a ochranári počas tohto obdobia rokovali s vlastníkmi lesných pozemkov, samosprávami, užívateľmi poľnohospodárskej pôdy a ďalšími subjektmi. „Teraz existujú štyri zóny A, B, C, D a je jasné, že v "áčku" je bezzásahový režim, "béčko" rieši prebudovanie lesov na prírode blízky stav, C je bežné hospodárenie a D sú intravilány obcí. Teší nás, že pri schvaľovaní aj samotné obce chceli ostať v národnom parku a nechceli byť z neho vyňaté," zdôraznil Dražil.

Pri rokovaní s vlastníkmi pozemkov si majitelia mohli zvoliť formu náhrady za obmedzovanie hospodárenia. Zákon im umožnil dať pozemok do prenájmu štátu, mohli ho tiež predať, alebo zameniť za iný. „Takto sme napr. od jedného subjektu kúpili 90 hektárov lesa, ďalších 300 hektárov máme v nájme v najvyššom stupni ochrany na 30 rokov, zvyšným poskytujeme finančnú náhradu za to, že tam nemôžu hospodáriť. Špecifická je v tomto prípade zóna B, kde je naším zámerom prebudovať les na prírode blízky stav. Sú tam potrebné určité aktívne lesnícke zásahy a po niekoľkých desiatkach rokoch to dáme do zóny A. Majiteľom týchto pozemkov na základe zmluvnej ochrany poskytujeme príspevok na úpravu porastov, ktorá má jasné podmienky," vysvetlil Dražil.

Súčasťou zonácie nie je podľa neho len plošné vymedzenie parku, ale aj program starostlivosti. Pred rokom a pol sa teda prehodnotila aj hranica NP, o niekoľko desiatok hektárov sa zmenšil, ale výmera najprísnejšej zóny sa zväčšila o štvrtinu. V procese zonácie bolo podľa Dražila dôležité nájsť kompromis a realizovať ju bez nátlaku. „Naša ideálna predstava ekologicko-ochranárska tiež nebola úplne naplnená, ale veľmi si vážim, že vlastníci boli ústretoví a dosiahli sme stav, ktorý teraz platí, a to je veľký progres. Je predpoklad do budúcna, že sa najprísnejšia zóna ešte rozšíri o nejaké zaujímavé miesta," upozornil Dražil.

V Slovenskom raji je podľa neho viacero typických fenoménov, jedným z nich sú skalnaté rokliny s vodopádmi, ktoré sú pod ochranou takmer úplne. Všetky zvyšky prírodných lesov a pralesov bez alebo s minimálnymi zásahmi sú v najvyššom stupni ochrany, rovnako ako aj hniezdiská najvzácnejších dravých vtákov. „Na druhej strane unikátom sú aj lúky katastri obce Vernár, kde je svetový rekord v biodiverzite rastlín a napr. pre ne nie je dobrý koncept zóny A. Musia byť v zóne C, pretože lúka si vyžaduje ustavičné pasenie a kosenie. Je náročné ich zachovať, pretože sú ťažko dostupné a strmé, musíme teda hľadať prostriedky ako podporiť ľudí, aby sa o ne starali," dodal Dražil.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.