Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre sluchový handicap nemáme rovnocenný prístup k televíznemu vysielaniu tak, ako počujúci spoluobčania, píše sa v liste, ktorý zväz adresoval parlamentu a ministrovi kultúry.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) – Slovenskému zväzu nepočujúcich sa nepáči, že novela zákona o vysielaní a retransmisii nepokrýva problematiku skrytých titulkov komplexne. Tie umožňujú sluchovo postihnutým ľuďom plnohodnotne sledovať programy v televízii.
Za pozitívne považujú fakt, že výroba titulkov sa už bude riadiť jednotnými pravidlami. Umožní to vyhláška ministerstva kultúry (MK), ktorá presne stanovuje, ako majú titulky vyzerať. Avšak okrem kvality požaduje zväz riešiť aj ich kvantitu.
"Sme už z toho unavení a stále trpíme, pretože pre sluchový handicap nemáme rovnocenný prístup k televíznemu vysielaniu tak, ako počujúci spoluobčania. Zase ďalšie dlhé roky budeme čakať, kedy sa konečne bude riešiť nielen kvalita, ale hlavne množstvo skrytých titulkov," píše zväz v liste, ktorý adresoval poslancom parlamentu a ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi.
Do novely chcú doplniť časový harmonogram pre vysielanie skrytých titulkov až do 100 percent vo všetkých televíziách na Slovensku, vrátane úhrady časti nákladov vysielateľom a distributérom za výrobu a prenos skrytých titulkov.
V súčasnosti musia súkromní vysielatelia uvádzať 10 percent všetkých svojich programov so skrytými či otvorenými titulkami alebo v posunkovej reči či do nej tlmočených. Hlasovým komentovaním pre nevidiacich majú sprevádzať tri percentá programov. RTVS musí na Jednotke a Dvojke opatriť 50 percent všetkých programov skrytými alebo otvorenými titulkami.
Ministerstvo kultúry pripomína, že sa k tejto téme vyjadrovalo niekoľkokrát počas rokovaní pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely a návrhu vyhlášky. Jej členom bola tiež Národná rada občanov so zdravotným postihnutím.
Rezort od začiatku rokovaní deklaroval, že percentuálny podiel programov s multimodálnym prístupom, teda so skrytými alebo otvorenými titulkami, v posunkovej reči nepočujúcich alebo s hlasovým komentárom pre nevidiacich, sa zvyšovať nebude. Chcel dosiahnuť hlavne zlepšenie ich kvality. "Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, keď vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami alebo hlasovým komentovaním, no pri prenose vysielania prevádzkovateľom retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez nich," vysvetlilo MK.
Podľa ministerstva treba počkať, ako sa novela bude uplatňovať v praxi, pričom sa v budúcnosti nebráni diskusii o možnom zvýšení percentuálneho podielu takýchto programov.
Zmena zákona je v 2. čítaní na septembrovej schôdzi parlamentu. Na jej základe budú musieť kábloví a televízni prevádzkovatelia poskytovať k programom či reláciám aj titulky pre osoby so sluchovým postihnutím tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasové komentovanie pre nevidiacich. Kvóty takýchto programov s multimodálnym prístupom sa pre vysielateľov nemenia.
Titulkami alebo hlasovým komentovaním budú musieť zabezpečiť slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave aj ich distributéri. Nebude sa to vzťahovať na diela verejne rozširované pred 1. januárom 2016.
Za pozitívne považujú fakt, že výroba titulkov sa už bude riadiť jednotnými pravidlami. Umožní to vyhláška ministerstva kultúry (MK), ktorá presne stanovuje, ako majú titulky vyzerať. Avšak okrem kvality požaduje zväz riešiť aj ich kvantitu.
"Sme už z toho unavení a stále trpíme, pretože pre sluchový handicap nemáme rovnocenný prístup k televíznemu vysielaniu tak, ako počujúci spoluobčania. Zase ďalšie dlhé roky budeme čakať, kedy sa konečne bude riešiť nielen kvalita, ale hlavne množstvo skrytých titulkov," píše zväz v liste, ktorý adresoval poslancom parlamentu a ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi.
Do novely chcú doplniť časový harmonogram pre vysielanie skrytých titulkov až do 100 percent vo všetkých televíziách na Slovensku, vrátane úhrady časti nákladov vysielateľom a distributérom za výrobu a prenos skrytých titulkov.
V súčasnosti musia súkromní vysielatelia uvádzať 10 percent všetkých svojich programov so skrytými či otvorenými titulkami alebo v posunkovej reči či do nej tlmočených. Hlasovým komentovaním pre nevidiacich majú sprevádzať tri percentá programov. RTVS musí na Jednotke a Dvojke opatriť 50 percent všetkých programov skrytými alebo otvorenými titulkami.
Ministerstvo kultúry pripomína, že sa k tejto téme vyjadrovalo niekoľkokrát počas rokovaní pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave novely a návrhu vyhlášky. Jej členom bola tiež Národná rada občanov so zdravotným postihnutím.
Rezort od začiatku rokovaní deklaroval, že percentuálny podiel programov s multimodálnym prístupom, teda so skrytými alebo otvorenými titulkami, v posunkovej reči nepočujúcich alebo s hlasovým komentárom pre nevidiacich, sa zvyšovať nebude. Chcel dosiahnuť hlavne zlepšenie ich kvality. "Nakoľko v súčasnosti dochádza v praxi k situácii, keď vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami alebo hlasovým komentovaním, no pri prenose vysielania prevádzkovateľom retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez nich," vysvetlilo MK.
Podľa ministerstva treba počkať, ako sa novela bude uplatňovať v praxi, pričom sa v budúcnosti nebráni diskusii o možnom zvýšení percentuálneho podielu takýchto programov.
Zmena zákona je v 2. čítaní na septembrovej schôdzi parlamentu. Na jej základe budú musieť kábloví a televízni prevádzkovatelia poskytovať k programom či reláciám aj titulky pre osoby so sluchovým postihnutím tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasové komentovanie pre nevidiacich. Kvóty takýchto programov s multimodálnym prístupom sa pre vysielateľov nemenia.
Titulkami alebo hlasovým komentovaním budú musieť zabezpečiť slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave aj ich distributéri. Nebude sa to vzťahovať na diela verejne rozširované pred 1. januárom 2016.
