Bratislava 8. júla (TASR) – Slovom skanzen sa označuje múzeum ľudovej architektúry v prírode. Pomenovanie bolo prevzaté zo Švédska a pochádza z roku 1891. Vtedy v Štokholme zriadili na ostrove Djurgarden prvé múzeum v prírode - Skanzen.

Iniciátorom nápadu bol Artur Hazelius. Ten chcel v čase, keď Európa podliehala industrializácii a prechádzala veľkými zmenami, zachovať tradičný spôsob života s jeho zvykmi v rôznorodých častiach Švédska v predindustriálnom období. Na svojich cestách si vytypoval 150 obydlí, ktoré boli rozobraté a kus po kuse premiestnené do Skanzenu, kde ich opäť postavili. Všetky obytné domy aj farmárske budovy boli zariadené a otvorené pre návštevníkov. Poskytovali im celý diapazón života v rurálnej krajine v časovom rozpätí piatich storočí. Najstarším exponátom je sklad zo 14. storočia a je jedinou budovou nepochádzajúcou zo Švédska. V roku 1997 pribudla do Skanzenu zatiaľ posledná budova.

Do skanzenov sa v súčasnosti umiestňujú aj stavby, ktoré sú na pôvodnom mieste ohrozované (napr. stavbou ciest alebo priehrad a pod.). Ľudová architektúra sa tak zachová v pôvodnej kráse. Budovy sa však v skanzenoch pre riziko požiarov umiestňujú ďalej od seba, a múzeum teda neposkytuje obraz pôvodného urbanizmu. Napriek tomu sa skanzeny stali miestom záchrany pôvodnej architektúry.

Na území Slovenskej republiky sa nachádza viacero skanzenov. Najväčším je Múzeum slovenskej dediny v Martine, v Zuberci je Múzeum oravskej dediny, vo Vychylovke Múzeum kysuckej dediny. Ďalšie skanzeny sú v Banskej Štiavnici, Bardejove, Nitre, Pribyline, Svidníku, Humennom a inde.