< sekcia Slovensko

OBRAZOM: Sneh v roku 1987 ochromil Bratislavu. Zopakuje sa kalamita?

Zima v roku 1987. Pred prezidentským palácom sa dalo prejsť aj na bežkách. Foto: TASR

Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára 1987 ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty.

Bratislava 12. januára (TASR) - Snehová nádielka, ktorá v týchto dňoch komplikuje život na mnohých miestach Slovenska, pripomenula pamätníkom kalamitu z roku 1987, ktorá sa takisto odohrávala v prvej polovici januára a celkom ochromila dopravu v Bratislave i v jej okolí.

Zima v roku 1987 nám nadelila mohutnú snehovú kalamitu.
Foto: TASR


„Ochladenie však bolo pred 32 rokmi oveľa intenzívnejšie a napadlo aj neporovnateľne viac snehu,“ povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič. „Len počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 snežilo na juhozápadnom Slovensku dokopy 68 hodín.

V dôsledku silného vetra sa vytvárali niekoľkometrové záveje, ktoré mnohé obce odrezali od sveta a v Bratislave spôsobili dopravný kolaps. Len pre porovnanie s tohtoročnou zimou, napríklad 12. januára o 7. hodine ráno na bratislavskom letisku namerali teplotu - 18 °C, snežilo a fúkal severný vietor. Počas dňa maximálna teplota nevystúpila nad -15 °C.“


Ľudia odhŕňajú sneh blízko Michalskej brány. Aj takto vyzerala zima v roku 1987.
Foto: TASR


Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty. Mnohí ľudia v Bratislave sa nemohli dostať do práce, či do škôl, a tak sa napokon vybrali do mesta pešo. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli celé hodiny stovky či tisícky cestujúcich.

Zima v roku 1987 nám nadelila mohutnú snehovú kalamitu.
Foto: TASR


Tohoročná zima je miernejšia



V súčasnosti vydal Slovenský hydrometeorologický ústav na víkendové dni výstrahu pred mrazmi a snežením s možnosťou tvorby závejov a snehových jazykov. V niektorých oblastiach východného Slovenska platila ešte 11. januára dopoludnia výstraha 2. stupňa. Mimoriadna situácia bola aj v niektorých obciach a mestách na severe Slovenska.

Snehová nádielka v Oščadnici, 5. januára 2019. Fotografiu poslal čitateľ Radoslav O.
Foto: Teraz.sk


Kým na bratislavskej Kolibe pri snežení klesla 11. januára o 9. hodine teplota na – 2 stupne, v niektorých oblastiach Slovenska boli silnejšie mrazy, napríklad v Dudinciach namerali podľa SHMÚ na – 14,7 stupňa, v Lučenci bolo – 13,4 a v Dolných Plachtinciach – 13 stupňov. V porovnaní s rokom 1987 však nejde o žiadne mimoriadne situácie.

Na snímke snežný pluh na horskom priechode Pezinská Baba 5. januára 2019 počas silného sneženia.
Foto: TASR/Michal Svítok


Posledný raz padli tridsiatky



Počasie na začiatku roka pritom vôbec nenasvedčovalo, že nastane takýto dramatický vývoj. „Na prelome rokov 1986 a 1987 na juhu Slovenska vystúpili najvyššie denné teploty na 10 až 12 °C. V západných Čechách sa vyskytli výdatné dažde, ktoré spôsobili miestne záplavy,“ pripomenul Matejovič. Po 6. januári sa však začala meniť cirkulácia a do karpatskej oblasti začal prenikať veľmi studený vzduch, ktorý sa zhromažďoval na severe Európy a Ruska. Práve stret tohto arktického vzduchu s teplejším prúdením z oblasti Stredomoria bol príčinou mimoriadne výdatného sneženia.

Haldy snehu znemožnili prejazdnosť na nejednej bratislavskej ulici. 12.01.1987
Foto: Archív TASR


„Na kalamite bolo z meteorologického hľadiska neobvyklé spojenie intenzívneho sneženia so silnými mrazmi. Zvyčajne sa pri snežení pohybuje teplota okolo nuly, v januári 1987 však bolo aj mimoriadne chladno. V noci z 12. na 13. januára, keď sa utíšil vietor a obloha sa vyjasnila, klesli teploty vzduchu ojedinele aj v nížinách južného Slovenska tesne pod -30 °C. Bolo to posledný krát, čo v najteplejšej oblasti Slovenska klesli teploty takto nízko. V dňoch 15. a 16. januára potom nová tlaková níž priniesla ďalšiu snehovú nádielku. V Bratislave dosiahla celková výška snehovej pokrývky 64 cm. Bol tak prekonaný rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky od začiatku meteorologických pozorovaní v hlavnom meste,“ vysvetľuje klimatológ Pavel Matejovič.

Bude snežiť – ako v Taliansku!



Práve zimy 1984/85 a 1986/87, kedy bola aj spomínaná kalamita, zapísali sa do histórie ako mimoriadne studené, resp. chladnejšie oproti dlhodobému priemeru v Bratislave z rokov 1901 – 2000. Zápornú teplotnú odchýlku mala tiež zima 1995/96. Od začiatku 90. rokov 20. storočia však prevládajú zimy s teplotou zodpovedajúcou priemeru, alebo nadpriemerne teplé.

Ako pripomína Pavel Matejovič, situácie s výdatným snežením sa vyskytli aj potom. Na Malom Javorníku nad Bratislavou dosiahla napríklad 25. februára 2009 hrúbka snehovej pokrývky až 107 cm, čím bol prekonaný rekord v oblasti Malých Karpát.

Na sneh bola bohatá zima 2012/13, keď spadlo asi 120 až 190 % zrážok oproti priemeru, pričom išlo z veľkej časti o zrážky snehové. Na bratislavskej Kolibe napadlo 30. januára 2015 až 34 cm nového snehu a výška pokrývky dosiahla 52 cm.

Husté sneženie potrápilo vodičov a cestárov v Bratislave vo štvrtok 17. januára 2013.
Foto: TASR/Štefan Puškáš


„Veľa snehu sa môže vyskytnúť aj napriek tomu, že zimy sa v dôsledku klimatickej zmeny celkovo zmierňujú. Pri vyššej teplote môže totiž atmosféra absorbovať väčšie množstvo vodnej pary, teda za vhodných poveternostných podmienok – najmä v oblasti výrazných teplotných rozhraní – môže v krátkom časovom intervale spadnúť aj veľké množstvo snehu. Napríklad v Pádskej nížine v severnom Taliansku majú miernejšie zimy ako u nás, no pri určitých situáciách tam môže napadnúť aj viac ako pol metra snehu. Podobné situácie, teda aj kalamity sa môžu vyskytovať aj v budúcnosti,“ dodal klimatológ Pavel Matejovič.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.