Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Väčšina týchto protirómskych akcií sa odohrala od novembra 1944 do januára 1945. Represálie najviac postihli Rómov na tzv. povstaleckom území.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) – Počas Slovenského národného povstania (SNP) prišlo o život aj veľké množstvo Rómov.
Podľa historičky a etnografky Zuzany Kumanovej sa počet obetí odhaduje na asi 1400 osôb.
"Dôvodom pre represálie voči Rómom bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce," uviedla Kumanová. Väčšina týchto protirómskych akcií sa odohrala od novembra 1944 do januára 1945.
Represálie najviac postihli Rómov na tzv. povstaleckom území. "Z geografického hľadiska môžeme vymedziť lokality v okolí Hnúšte, Tisovca, v oblasti Banskej Bystrice a Horehronia," spresňuje historička. Ďalšie lokality sa nachádzajú v okolí Zvolena, Detvy, Lovinobane, Krupiny, Svätého Kríža nad Hronom, od Kremnice smerom k turčianskemu regiónu. Ojedinele sa uskutočnili aj na Považí, Záhorí a v humenskom regióne.
"Na popravách a násilnostiach sa podieľali príslušníci Wehrmachtu, SS, Pohotovostnej skupiny H (Einsatzgruppe H), bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD, rovnako aj príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a žandári," vymenovala Kumanová. Historička dodala, že Pohotovostná skupina H mala právo k tzv. zvláštnemu zaobchádzaniu, mala právo bez súdneho vyšetrovania a rozsudku posielať ľudí do koncentračných táborov, alebo ich aj na mieste usmrtiť. "V mnohých prípadoch boli Rómovia násilne deportovaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej, Kováčovej a na židovskom cintoríne vo Zvolene," dodala Kumanová.
K prvej násilnej akcii proti Rómom došlo 15. septembra 1944 v obci Kvetnica, kde bolo zavraždených sedem Rómov. Najhoršie represálie sa odohrali v októbri a novembri 1944. Historička ako príklad uvádza 17. október 1944, keď bolo po obvinení z pomoci partizánom zaživa upálených 23 Rómov z Kríža nad Hronom. Začiatkom novembra 1944 bolo z dediny Lutila odvlečených viac ako 40 Rómov, ktorí boli popravení v Dolnom Turčeku. V polovici novembra 1944 bolo popravených či zaživa upálených vyše 60 Rómov v Čiernom Balogu, desiatky Rómov prišli o život aj v Krupine i Tisovci. "V Tisovci Rómovia uverili provokatérom, vydávajúcim sa za partizánov," vysvetlila Kumanová.
Poukázala na to, že vďaka záujmu o tému mohol výskum v posledných rokoch odhaliť mnoho ďalších lokalít, v ktorých došlo na sklonku 2. svetovej vojny k represáliám na rómskom etniku. "Výpočet miest, na ktorých došlo k perzekúciám rómskych komunít a k fyzickej likvidácii Rómov určite nie je ani dnes konečný," uviedla Kumanová.
Podľa historičky a etnografky Zuzany Kumanovej sa počet obetí odhaduje na asi 1400 osôb.
"Dôvodom pre represálie voči Rómom bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce," uviedla Kumanová. Väčšina týchto protirómskych akcií sa odohrala od novembra 1944 do januára 1945.
Represálie najviac postihli Rómov na tzv. povstaleckom území. "Z geografického hľadiska môžeme vymedziť lokality v okolí Hnúšte, Tisovca, v oblasti Banskej Bystrice a Horehronia," spresňuje historička. Ďalšie lokality sa nachádzajú v okolí Zvolena, Detvy, Lovinobane, Krupiny, Svätého Kríža nad Hronom, od Kremnice smerom k turčianskemu regiónu. Ojedinele sa uskutočnili aj na Považí, Záhorí a v humenskom regióne.
"Na popravách a násilnostiach sa podieľali príslušníci Wehrmachtu, SS, Pohotovostnej skupiny H (Einsatzgruppe H), bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD, rovnako aj príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a žandári," vymenovala Kumanová. Historička dodala, že Pohotovostná skupina H mala právo k tzv. zvláštnemu zaobchádzaniu, mala právo bez súdneho vyšetrovania a rozsudku posielať ľudí do koncentračných táborov, alebo ich aj na mieste usmrtiť. "V mnohých prípadoch boli Rómovia násilne deportovaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej, Kováčovej a na židovskom cintoríne vo Zvolene," dodala Kumanová.
K prvej násilnej akcii proti Rómom došlo 15. septembra 1944 v obci Kvetnica, kde bolo zavraždených sedem Rómov. Najhoršie represálie sa odohrali v októbri a novembri 1944. Historička ako príklad uvádza 17. október 1944, keď bolo po obvinení z pomoci partizánom zaživa upálených 23 Rómov z Kríža nad Hronom. Začiatkom novembra 1944 bolo z dediny Lutila odvlečených viac ako 40 Rómov, ktorí boli popravení v Dolnom Turčeku. V polovici novembra 1944 bolo popravených či zaživa upálených vyše 60 Rómov v Čiernom Balogu, desiatky Rómov prišli o život aj v Krupine i Tisovci. "V Tisovci Rómovia uverili provokatérom, vydávajúcim sa za partizánov," vysvetlila Kumanová.
Poukázala na to, že vďaka záujmu o tému mohol výskum v posledných rokoch odhaliť mnoho ďalších lokalít, v ktorých došlo na sklonku 2. svetovej vojny k represáliám na rómskom etniku. "Výpočet miest, na ktorých došlo k perzekúciám rómskych komunít a k fyzickej likvidácii Rómov určite nie je ani dnes konečný," uviedla Kumanová.
