Bratislava 5. mája (TASR) - Slovenská národná strana (SNS) odmieta, aby o azylovej politike rozhodoval iba Brusel, aby slovenskí občania nemali mať vplyv na to, komu poskytneme svoju pomoc a za akých podmienok. "Europoslanci zo strán Smer–SD, KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a OĽaNO v tejto veci však konali proti záujmom Slovenska," vyhlásil pre TASR prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.

"Slovenskí europoslanci 29. apríla 2015 hlasovaním za uznesenie k Správe z mimoriadnej schôdze Európskej rady vlastne vyzvali Európsku komisiu a Európsku radu, aby pod zámienkou riešenia humanitárnych problémov migrantov zabezpečila plné podriadenie slovenského azylového systému európskemu manažovaniu," tvrdí Paška. Slovenskí europoslanci podľa neho de facto vyzvali EÚ, aby určila Slovenskej republike povinnosť prevziať do svojej materiálnej starostlivosti určený počet žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Únie, a nariadila Slovensku zvýšiť príspevky do existujúcich programov presídľovania migrantov.

"Masívna prisťahovalecká vlna, najmä z biednych krajín Afriky a Ázie, už začala verejnosti v krajinách, ktoré sú najčastejším cieľom ekonomickej migrácie, ako je Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a podobne, vážne prekážať. Preto sa tieto bývalé koloniálne mocnosti chcú zbaviť zodpovednosti za starostlivosť o chudobou sužovanú populáciu z nimi vydrancovaných krajín, ktorá migruje do Európy," vyhlásil podpredseda SNS. Zmena azylovej politiky EÚ podľa neho nastoľuje nový, z Bruselu riadený mechanizmus, ktorý donúti ostatné štáty Únie prevziať pomernú časť bremena starostlivosti o k nim prichádzajúcich prisťahovalcov.

"Slovenskí europoslanci už v júni 2013 potichu odhlasovali postupné presúvanie azylových právomocí z členských štátov na Európsky podporný úrad pre azyl, čím svojvoľne legitimizovali prenesenie kompetencií Slovenska do Bruselu. Zo Slovenska jedine SNS voči tejto zmene namietala," uviedol Paška. Tisíckam ekonomických azylantov tak budeme podľa neho povinní z našich daní poskytnúť stravovanie, ubytovanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, prístup k vzdelaniu, prístup na pracovný trh a aj právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumie.

Upozorňuje, že v minulom roku vstúpilo na územie EÚ okolo 300.000 nelegálnych migrantov a za uplynulý štvrťrok sa ich príliv zvýšil o takmer 50 percent. "Ročne by sme ich mali už podľa súčasnej miery migrácie a proporčného delenia prijať okolo 5000, čo je toľko, koľko obyvateľov majú mestá Tisovec či Veľký Šariš. Kde na to zoberieme prostriedky, aby sme dokázali prijať takéto bremeno materiálneho zabezpečovania ďalších tisícov prisťahovalcov z Ázie a Afriky? Prestaneme platiť mzdy učiteľom, lekárom, štátnym zamestnancom? Zrušíme školy, nemocnice alebo necháme zomierať hladom našich dôchodcov?" pýta sa Paška.

"Rozhodovanie o rozsahu a spôsobe pomoci je v plnej právomoci darcu. Je založené na dobrovoľnosti a preto nám žiaden europoslanec ani úradník z Bruselu nemá čo určovať, akým spôsobom sa máme zapojiť do riešenia problémov svetovej chudoby," dodáva. "Napokon v nedávnej minulosti nám samotný Brusel aj „staré členské štáty“ predviedli najlepšiu ukážku ich solidarity pri riešení chudoby východoeurópskych Rómov, ktorých okamžite deportovali z Francúzska, Belgicka, Holandska aj Veľkej Británie späť do krajín pôvodu, keď sa chceli u nich natrvalo usadiť," uzatvára Paška.