Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovensko a EÚ tak prispeli podľa neho k tomu, že nová dohoda vstúpila do platnosti ešte pred klimatickými rokovaniami v Marrákeši.
Autor TASR
Bratislava 16. januára (TASR) - Ministerstvo životného prostredia SR je spokojné s výsledkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Pre TASR to uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
"Podaril sa nám husársky kúsok s ratifikáciou Parížskej klimatickej dohody. EÚ tak bola spúšťačom tohto mechanizmu," vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý zdôraznil, že dosiahnutie dohody si vyžiadalo enormné úsilie a to v krátkom čase na rozdiel od predchádzajúceho Kjótskeho protokolu.
Slovensko a EÚ tak prispeli podľa neho k tomu, že nová dohoda vstúpila do platnosti ešte pred klimatickými rokovaniami v Marrákeši. Rokovania sa však podľa ministra envirorezortu posunuli, očakáva sa, že počas aktuálneho maltského predsedníctva sa reforma dorieši.
"Slovensko reprezentovalo EÚ na štyroch veľkých konferenciách OSN. Rovnako sa pod jeho taktovkou podarilo prijať dodatok k Montrealskému protokolu o znižovaní spotreby fluorovaných plynov či zavŕšiť rokovania s Európskym parlamentom o návrhu nariadenia o ortuti," uzavrel hovorca.
Pred začiatkom slovenského predsedníctva envirorezort pre TASR uviedol, že v rámci agendy Rady pre životné prostredie a zmenu klímy sa slovenské predsedníctvo sústredí na vytvorenie podmienok pre postupný prechod spoločnosti na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. V oblasti zmeny klímy sa predsedníctvo malo záujem zamerať na implementáciu záverov Európskej rady z októbra 2014, na ktorom bolo prijaté politické rozhodnutie o znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990.
Ďalej deklarovalo pokračovať v diskusii o návrhu revízie schémy obchodovania s emisnými kvótami s cieľom dosiahnuť všeobecný prístup v Rade. V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo chcelo zaoberať aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ vrátane ministerskej debaty o ratifikácií Parížskej dohody. Osobitnú pozornosť chcelo predsedníctvo venovať aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach.
V oblasti životného prostredia malo byť jedným z hlavných cieľov predsedníctva aktívne prispieť k prebiehajúcej európskej diskusii o prechode na zelené (obehové) hospodárstvo. Slovenské predsedníctvo zároveň chcelo nadviazať na prácu holandského predsedníctva v rokovaniach o legislatívnych návrhoch zmeny šiestich najdôležitejších smerníc v odpadovom hospodárstve, návrhu rozhodnutia o ortuti a návrhu smernice o emisných stropoch.
V oblasti ochrany prírody a biodiverzity sa predsedníctvo chcelo venovať výsledkom hodnotenia efektívnosti smerníc o vtákoch a biotopoch.
V oblasti problematiky vôd mal rezort záujem vytvoriť priestor na diskusiu k téme a poukázať na pozitívne skúsenosti z dunajského regiónu, ktoré by sa mali dať do európskeho kontextu.
"Podaril sa nám husársky kúsok s ratifikáciou Parížskej klimatickej dohody. EÚ tak bola spúšťačom tohto mechanizmu," vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý zdôraznil, že dosiahnutie dohody si vyžiadalo enormné úsilie a to v krátkom čase na rozdiel od predchádzajúceho Kjótskeho protokolu.
Slovensko a EÚ tak prispeli podľa neho k tomu, že nová dohoda vstúpila do platnosti ešte pred klimatickými rokovaniami v Marrákeši. Rokovania sa však podľa ministra envirorezortu posunuli, očakáva sa, že počas aktuálneho maltského predsedníctva sa reforma dorieši.
"Slovensko reprezentovalo EÚ na štyroch veľkých konferenciách OSN. Rovnako sa pod jeho taktovkou podarilo prijať dodatok k Montrealskému protokolu o znižovaní spotreby fluorovaných plynov či zavŕšiť rokovania s Európskym parlamentom o návrhu nariadenia o ortuti," uzavrel hovorca.
Pred začiatkom slovenského predsedníctva envirorezort pre TASR uviedol, že v rámci agendy Rady pre životné prostredie a zmenu klímy sa slovenské predsedníctvo sústredí na vytvorenie podmienok pre postupný prechod spoločnosti na konkurencieschopné zdrojovo efektívne a nízkouhlíkové hospodárstvo. V oblasti zmeny klímy sa predsedníctvo malo záujem zamerať na implementáciu záverov Európskej rady z októbra 2014, na ktorom bolo prijaté politické rozhodnutie o znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990.
Ďalej deklarovalo pokračovať v diskusii o návrhu revízie schémy obchodovania s emisnými kvótami s cieľom dosiahnuť všeobecný prístup v Rade. V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo chcelo zaoberať aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ vrátane ministerskej debaty o ratifikácií Parížskej dohody. Osobitnú pozornosť chcelo predsedníctvo venovať aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach.
V oblasti životného prostredia malo byť jedným z hlavných cieľov predsedníctva aktívne prispieť k prebiehajúcej európskej diskusii o prechode na zelené (obehové) hospodárstvo. Slovenské predsedníctvo zároveň chcelo nadviazať na prácu holandského predsedníctva v rokovaniach o legislatívnych návrhoch zmeny šiestich najdôležitejších smerníc v odpadovom hospodárstve, návrhu rozhodnutia o ortuti a návrhu smernice o emisných stropoch.
V oblasti ochrany prírody a biodiverzity sa predsedníctvo chcelo venovať výsledkom hodnotenia efektívnosti smerníc o vtákoch a biotopoch.
V oblasti problematiky vôd mal rezort záujem vytvoriť priestor na diskusiu k téme a poukázať na pozitívne skúsenosti z dunajského regiónu, ktoré by sa mali dať do európskeho kontextu.
