Bratislava 18. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) odhlasovali pred piatimi rokmi 18. júna 2009 zákon o vzniku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) so sídlom v Pezinku. Za zriadenie súdu hlasovalo 119 poslancov. Podporili ho všetci prítomní poslanci koaličného Smeru-SD, opozície a takmer celá Slovenská národná strana (SNS). Strana Vladimíra Mečiara ĽS-HZDS sa hlasovania väčšinou zdržala, za nový súd bola len Zdenka Kramplová.

Špecializovaný trestný súd nahradil Špeciálny súd (ŠS), ktorý vznikol v roku 2004 počas pôsobenia vlády Mikuláša Dzurindu. Zriadený bol zákonom č. 458/2003 Zbierky zákonov. Do právomoci Špeciálneho súdu patrili trestné činy organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejšie trestné činy finančnej a majetkovej kriminality.

Iniciatívu na podanie na Ústavný súd (ÚS) SR v otázke ústavnosti ŠS prezentoval koncom januára 2008 líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Zrušenie ŠS pre jeho bezprecedentné postavenie v systéme slovenského súdnictva navrhoval v minulosti aj vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin, so svojím návrhom však neuspel.

Podnet na preskúmanie oprávnenosti jeho existencie podala na Ústavný súd v Košiciach skupina 46 poslancov NR SR začiatkom roka 2008.

Plénum Ústavného súdu SR pod vedením jeho predsedníčky Ivetty Macejkovej 20. mája 2009 na verejnom zasadnutí nálezom rozhodlo, že zriadenie Špeciálneho súdu nebolo v súlade s Ústavou SR. Vyššie príplatky jeho sudcom oproti ostatným kolegom označil ÚS SR za diskriminačné, povinnosť bezpečnostných previerok považoval za neprípustný zásah do nezávislosti súdnictva.

Nález Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil existenciu Špeciálneho súdu SR za protiústavnú, vyšiel v Zbierke zákonov 17. júla 2009. Od toho dňa začal svoju činnosť Špecializovaný trestný súd (ŠTS), ktorý na svojho predchodcu plynulo nadviazal.

Špecializovaný trestný súd patrí do sústavy súdov Slovenskej republiky. Koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis v konaní pred súdmi (Trestný poriadok). Je prvostupňovým súdom a má postavenie krajského súdu. Sídli v Pezinku a svoje pracovisko má aj v Banskej Bystrici.

Pre sudcov ŠTS nastali viaceré zmeny. Ich príplatok ku mzde sa znížil zo šesťnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve na dvojnásobok, samotná mzda ostala na úrovni 1,3-násobku platu poslanca NR SR. Parlament tiež rozhodol, že špeciálni sudcovia budú mať stálu ochranku pridelenú vždy tak, ako to bolo počas pôsobenia Špeciálneho súdu. Členovia odvolacieho senátu na Najvyššom súde (NS) SR budú môcť o ochranu požiadať. Zrušila sa však podmienka, podľa ktorej bolo možné na ŠS prideliť len sudcu, ktorý mal previerku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) na stupeň "prísne tajné".

Rozšírila sa aj vecná pôsobnosť ŠTS oproti pôvodnému ŠS o úkladnú vraždu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnenú výrobu peňazí a cenných papierov, zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Zákon tiež presne vymedzil paragrafy Trestného zákona pre trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie, ktorými sa nový súd zaoberá.

Špeciálny súd sa zaoberal napríklad kauzou kyselinárskeho gangu, prípadom vrahov z kauzy Devín banky či kauzou tunelárov nebankových spoločností, ale aj mafiánskych bossov Róberta O. a Branislava A.

Špecializovaný trestný súd rozhodoval napríklad v kauze Mikuláša Varehu, označovaného za kráľa Zemplína.