Najvyššie izraelské ocenenie dostali za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) – Ďalších päť Slovákov získalo najvyššie izraelské ocenenie Spravodliví medzi národmi. Za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu im ho dnes udelil štát Izrael a jeho múzeum holokaustu Jad Vašem. Na slávnostnom večere v Zrkadlovej sieni bratislavského Primaciálneho paláca sa zúčastnili mnohí hostia.
"Najmä hrôzy histórie si treba pripomínať, aby sa neopakovali. Tento deň je zvláštny tým, že sú ocenení ľudia, ktorí zachránili deti, budúcnosť Izraela. Ďalší naši občania sa takto zapíšu do jeho histórie, keď ohrozovali vlastný život, aby zachránili druhých," zdôraznil prezident SR Ivan Gašparovič.
Aj predseda vlády SR Robert Fico pripomenul občiansku statočnosť, ľudskú solidaritu a odvahu Slovákov, ktorou sa vedeli vzoprieť neľudskosti. "Každý z našich prežíval muky strachu, lebo ohrozoval svoju rodinu. Sú to odvážne príbehy zo života," pripomenul premiér.
Príbuzní už nežijúcich záchrancov prebrali medailu a čestný diplom z rúk veľvyslanca štátu Izrael na Slovensku Alexandra Ben-Zviho.
Trenčanom Petrovi a Márii Rehákovcom udelili ocenenie za záchranu šesťtýždňovej dcéry Zity manželov Ignáca a Alžbety Löwenbeinovcov, ktorú v auguste 1944 ako vlastnú prichýlili vo svojom dome pred nemeckou deportáciou do koncentračného tábora. Jej rodičia utiekli do hôr, kde sa im podarilo prežiť posledné mesiace vojny. Po oslobodení sa Löwenbeinovci vrátili k Rehákovcom a trvalo niekoľko týždňov, kým našli nový domov a mohli si vziať svoje dieťa späť. So záchrancami boli v kontakte až do Máriinej smrti (1959). Potom sa kontakt pretrhol a obnovil v roku 2012 medzi synom rodiny Rehákovcov, Petrom, a Zitou Löwenbein-Kurzovou. Peter prevzal ocenenie aj sa stretol so Zitou.
Pavol a Anna Hriadelovci-Božích sú tiež poctení spomínaným múzeom za záchranu deväťročnej Hedvigy Kleinovej z Považskej Bystrice. Anna Hriadelová bola jej pestúnkou. Hedvigu a jej rodičov odvliekli do pracovného tábora v Novákoch. V auguste 1944 tam vypukol šarlach a Hedvigu museli hospitalizovať. Keď sa to Anna dozvedela, cestovala za ňou každý druhý deň zo svojej dediny Ladce do trenčianskej nemocnice. Vypuklo Slovenské národné povstanie, Nemci obsadili Slovensko a pokračovali v prenasledovaní Židov. Rodičia Hedvigy predtým, ako sa pripojili k partizánom, poprosili Annu, či by sa mohla postarať o ich dcéru. Anna súhlasila a napriek udaniu a rôznym problémom sa s manželom o Hedvigu starali ako o vlastnú dcéru. Tá v roku 1949 emigrovala do Izraela a zmenila si meno na Aviva. V mene strýka a tety prevzal ocenenie Peter Berčík.
"Múzeum uznalo týchto záchrancov 22. februára 2004, ale až po desiatich rokoch mohlo byť udelené vyznamenanie, pretože zachránená Aviva Glinauer dlho nenašla na Slovensku príbuzných záchrancov. Toto vyznamenanie musí niekto prevziať," zdôvodnil pre TASR riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
Evanjelický kňaz zo Slatiny nad Bebravou Pavel Chorvát bol záchrancom viacerých židovských občanov. Z nich Jozef Marták po druhej svetovej vojne emigroval do USA, poslal Chorvátovi ďakovný list z Nashvillu a Margita Feldmannová v auguste 1968 emigrovala do Švajčiarska. Jej veľká životná túžba bola, aby odvážne a nezištné konanie kňaza Chorváta bolo pripomenuté a ocenené. On počas vojny sa otvorene staval proti fašistickému režimu, za čo ho prenasledovali štátne orgány. Keď sa v roku 1942 začalo kruté prenasledovanie a deportácie Židov do koncentračných táborov, Chorvát pre nich vybavoval falošné rodné listy a pomáhal im dostať sa do bezpečia.
Titul Spravodliví medzi národmi udeľujú každoročne, aby ním vyjadrili úctu a nesmierny obdiv nad veľkými činmi obyčajných ľudí, ktorí riskovali vlastný život, aby zachránili prenasledovaných židovských spoluobčanov. Je prejavom vďaky židovského národa ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov. Tieto mená pribudnú k doterajším 534 vyznamenaným Slovákom a budú navždy vytesané do kameňa v spomínanom múzeu.
"Najmä hrôzy histórie si treba pripomínať, aby sa neopakovali. Tento deň je zvláštny tým, že sú ocenení ľudia, ktorí zachránili deti, budúcnosť Izraela. Ďalší naši občania sa takto zapíšu do jeho histórie, keď ohrozovali vlastný život, aby zachránili druhých," zdôraznil prezident SR Ivan Gašparovič.
Aj predseda vlády SR Robert Fico pripomenul občiansku statočnosť, ľudskú solidaritu a odvahu Slovákov, ktorou sa vedeli vzoprieť neľudskosti. "Každý z našich prežíval muky strachu, lebo ohrozoval svoju rodinu. Sú to odvážne príbehy zo života," pripomenul premiér.
Príbuzní už nežijúcich záchrancov prebrali medailu a čestný diplom z rúk veľvyslanca štátu Izrael na Slovensku Alexandra Ben-Zviho.
Trenčanom Petrovi a Márii Rehákovcom udelili ocenenie za záchranu šesťtýždňovej dcéry Zity manželov Ignáca a Alžbety Löwenbeinovcov, ktorú v auguste 1944 ako vlastnú prichýlili vo svojom dome pred nemeckou deportáciou do koncentračného tábora. Jej rodičia utiekli do hôr, kde sa im podarilo prežiť posledné mesiace vojny. Po oslobodení sa Löwenbeinovci vrátili k Rehákovcom a trvalo niekoľko týždňov, kým našli nový domov a mohli si vziať svoje dieťa späť. So záchrancami boli v kontakte až do Máriinej smrti (1959). Potom sa kontakt pretrhol a obnovil v roku 2012 medzi synom rodiny Rehákovcov, Petrom, a Zitou Löwenbein-Kurzovou. Peter prevzal ocenenie aj sa stretol so Zitou.
Pavol a Anna Hriadelovci-Božích sú tiež poctení spomínaným múzeom za záchranu deväťročnej Hedvigy Kleinovej z Považskej Bystrice. Anna Hriadelová bola jej pestúnkou. Hedvigu a jej rodičov odvliekli do pracovného tábora v Novákoch. V auguste 1944 tam vypukol šarlach a Hedvigu museli hospitalizovať. Keď sa to Anna dozvedela, cestovala za ňou každý druhý deň zo svojej dediny Ladce do trenčianskej nemocnice. Vypuklo Slovenské národné povstanie, Nemci obsadili Slovensko a pokračovali v prenasledovaní Židov. Rodičia Hedvigy predtým, ako sa pripojili k partizánom, poprosili Annu, či by sa mohla postarať o ich dcéru. Anna súhlasila a napriek udaniu a rôznym problémom sa s manželom o Hedvigu starali ako o vlastnú dcéru. Tá v roku 1949 emigrovala do Izraela a zmenila si meno na Aviva. V mene strýka a tety prevzal ocenenie Peter Berčík.
"Múzeum uznalo týchto záchrancov 22. februára 2004, ale až po desiatich rokoch mohlo byť udelené vyznamenanie, pretože zachránená Aviva Glinauer dlho nenašla na Slovensku príbuzných záchrancov. Toto vyznamenanie musí niekto prevziať," zdôvodnil pre TASR riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
Evanjelický kňaz zo Slatiny nad Bebravou Pavel Chorvát bol záchrancom viacerých židovských občanov. Z nich Jozef Marták po druhej svetovej vojne emigroval do USA, poslal Chorvátovi ďakovný list z Nashvillu a Margita Feldmannová v auguste 1968 emigrovala do Švajčiarska. Jej veľká životná túžba bola, aby odvážne a nezištné konanie kňaza Chorváta bolo pripomenuté a ocenené. On počas vojny sa otvorene staval proti fašistickému režimu, za čo ho prenasledovali štátne orgány. Keď sa v roku 1942 začalo kruté prenasledovanie a deportácie Židov do koncentračných táborov, Chorvát pre nich vybavoval falošné rodné listy a pomáhal im dostať sa do bezpečia.
Titul Spravodliví medzi národmi udeľujú každoročne, aby ním vyjadrili úctu a nesmierny obdiv nad veľkými činmi obyčajných ľudí, ktorí riskovali vlastný život, aby zachránili prenasledovaných židovských spoluobčanov. Je prejavom vďaky židovského národa ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov. Tieto mená pribudnú k doterajším 534 vyznamenaným Slovákom a budú navždy vytesané do kameňa v spomínanom múzeu.