Bratislava 4. júla (TASR) – Peniaze smerujúce do životného prostredia by sa mali využívať efektívnejšie. V tejto oblasti možno zlepšiť hospodárenie o približne 130 miliónov eur, vypočítali vládni analytici.

Priestor na úspory existuje najmä v prevádzke Slovenského vodohospodárskeho podniku, píše sa v záverečnej revízii výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou projektu Hodnota za peniaze.

Problémy pri neefektívnom vynakladaní prostriedkov identifikovali vládni analytici vo viacerých oblastiach. Zlepšiť hospodárenie radia v oblasti odpadov a odpadových vôd, kvality ovzdušia či protipovodňovej ochrane, navrhujú konkrétne riešenia.

"Veľké množstvo opatrení a priorít, ktoré zadefinovali analytici, kopírujú aktivity ministerstva životného prostredia," reagoval na revíziu hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Tú by mala vláda SR spolu s rozpočtom verejnej správy schváliť do polovice októbra.

Analytici považujú za problém, že pripojenie k verejnej kanalizácii sa netýka vyše tretiny obyvateľstva, hoci na to štát dáva peniaze. Menšie obce však nemožno financovať z prostriedkov EÚ, tie sú odkázané na každoročné čerpanie "malých súm z Environmentálneho fondu, z ktorých často nie sú schopné vybudovať kompletnú infraštruktúru".

"Dotácie z fondu by mali byť preto primárne financované v záverečných fázach budovania vodohospodárskej infraštruktúry. Väčší dôraz na kontrolu likvidácie odpadových vôd môže prispieť k pripájaniu približne 240.000 obyvateľov, ktorí takú možnosť majú, ale zatiaľ ju z rôznych príčin nevyužili," odporúča sa v materiáli. Ferenčák tvrdí, že snaha zamerať sa na dobudovanie už rozbehnutých projektov je zakotvená aj v špecifikácii Environmentálneho fondu na rok 2018.

Hoci Slovensko podľa analytikov dbá na výstavbu infraštruktúry triedenia a zhodnocovania odpadu, vyše tretina aj tak končí na skládke. Nepáči sa im to, hovoria o postupnom zvýšení poplatkov za skládkovanie a zavedení povinného množstvového zberu pre obce. "Envirorezort to v súčasnosti pripravuje," reaguje Ferenčák.

Štát by mal podľa analytikov podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Nerozumné využívanie tuhých palív najmä v tejto oblasti totiž môže za nadpriemerne znečistené ovzdušie. "Okrem toho treba dbať na rozšírenie environmentálnych daní a obmedzenie existujúcich výnimiek, to prispeje k motivácii využívať energiu efektívnejšie," radia v správe. Zlé ovzdušie môže podľa analytikov za vyše 5000 predčasných úmrtí ročne.

Envirorezort upozornil, že téme ochrany ovzdušia sa nevyhýba. "V legislatívnom procese je novela zákona, ktorá obsahuje možnosť určovať prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia. Vytvára priestor pre zavedenie nízkoemisných zón v mestách," vysvetlil Ferenčák. Ministerstvo podľa neho pripravuje zadanie pre analýzu stavu kvality ovzdušia, jej súčasťou majú byť aj opatrenia na riešenie problémov v oblasti lokálnych kúrenísk. "Jednou z možných ciest je bližšie sa pozrieť na problematiku kotlov s určitým tepelným príkonom, uviedol.

Výnos zo zrušenia fakultatívnych oslobodení vo výške približne 62 miliónov eur možno podľa analytikov využiť na znižovanie lokálneho znečistenia, napríklad na výmenu kotlov pre domácnosti. Postupné zastavenie výroby elektriny z uhlia by malo mať tiež vplyv na kvalitu ovzdušia.

Množstvu škôd môže v budúcnosti zabrániť väčší dôraz na prioritizáciu projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, čo sa teraz nie vždy deje, uvádza sa v materiáli. V súčasnosti sa "z rôznych príčin robia i projekty s nižšou a nízkou vážnosťou".

"Prijímanie opatrení na odstránenie úzkych miest, ktoré bránia rýchlejšej implementácii opatrení z prvej priority, by oproti doterajšiemu trendu výstavby vedelo znížiť budúce škody až o 1,3 miliardy eur," vysvetľuje sa v materiáli.