Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 26. máj 2024Meniny má Dušan
< sekcia Slovensko

Samson: Na Ukrajine je znepokojivé to, že oba tábory odmietajú ustúpiť

Protivládny demonštrant hádže kamene počas potýčky s poriadkovou políciou na Námestí nezávislosti v Kyjeve 19. februára 2014. Foto: TASR/AP

Ideálnym scenárom na riešenie situácie v krajine je podľa Samsona prevzatie zodpovednosti zo strany opozície a vyčkanie ďalších parlamentných a prezidentských volieb.

Bratislava 19. februára (TASR) - Situácia na Ukrajine prekvapila celý svet svojou životnosťou a trvalosťou a najnovšie aj použitím zbraní proti poriadkovým silám. To dáva vláde možnosť obviniť opozíciu z podpory banditizmu a terorizmu. Pre TASR to uviedol riaditeľ Inštitútu bezpečnosti a obrany Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika a zahraničnopolitický analytik Ivo Samson.

Ako povedal, v porovnaní napríklad s minuloročnými protivládnymi protestmi v Turecku sa ukrajinská opozícia neuspokojila s čiastkovými ústupkami, ale rozhodla sa hrať "vabank". "Buď odstúpenie prezidenta a nové voľby, alebo nijaký zmier," dodal Samson.

Na situácii je podľa neho znepokojivé, že oba tábory odmietajú ustúpiť zo svojich pozícií a opozícia zrejme očakáva masívnu morálnu a finančnú pomoc Západu, zatiaľ čo vládny tábor sa opiera o podporu Ruska. "Samotné vyhlásenie výnimočného stavu by síce na čas opozíciu zahnalo do podzemia, ale z dlhodobého hľadiska je taký stav neudržateľný," zdôraznil analytik.



Ideálnym scenárom na riešenie situácie v krajine je podľa Samsona prevzatie zodpovednosti zo strany opozície a vyčkanie ďalších parlamentných a prezidentských volieb. Tento scenár však bude po posledných udalostiach ťažké naplniť. "Horším riešením je pokračovanie násilností v Kyjeve a v strednej či západnej Ukrajine. Najhorším riešením by bolo nasadenie ozbrojených síl a výnimočný stav, ale tu existuje riziko nelojality vojakov zo západnej Ukrajiny," doplnil. Možnosti Európskej únie sú podľa neho v tomto smere obmedzené, pretože EÚ nemá dostatočné odstrašujúce prostriedky.


Marušiak: Hrozí občianska vojna

Policajt (uprostred) sa snaží zastaviť demonštarntov, ktorí obsadili sídlo polície v západoukrajinskom meste Ľvov 19. februára 2014. Protivládni demonštranti v západoukrajinskom meste Ľvov obsadili v noci nadnes budovu prokuratúry, časť kasární a úrad ministerstva vnútra.
Foto: TASR/AP
Situácia na Ukrajine sa približuje k občianskej vojne. Pre TASR to dnes uviedol politológ Juraj Marušiak.

"Občiansku vojnu by som definoval ako ozbrojený konflikt medzi dvoma vnútroštátnymi kolektívnymi aktérmi," konštatoval politológ. "Do značnej miery tu máme do činenia s mobilizáciou civilného obyvateľstva dvoch segmentov spoločnosti, takže stav sa približuje občianskej vojne," dodal.

Na margo správ, že Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) a protiteroristické centrum sa rozhodli spustiť celoštátnu protiteroristickú operáciu, Marušiak konštatoval, že "je to fakticky vyhlásenie výnimočného stavu".

"Vyhlásenie protiteroristickej akcie znamená ospravedlnenie použitia akýchkoľvek prostriedkov proti tým, koho moc označuje za teroristov. Fakticky situácia pripomína Maďarsko v roku 1956, aj keď zatiaľ bez otvorenej formy zahraničnej intervencie," konštatoval Marušiak.

Etnické a ekonomické korene nepokojov

Demonštranti prevracajú policajné auto pred sídlom polície v západoukrajinskom meste Ľvov 19. februára 2014.
Foto: TASR/AP
Protivládne protesty na Ukrajine poukazujú na rastúce napätie medzi etnickými Rusmi a Ukrajincami, ktoré je evidentné už od Oranžovej revolúcie v roku 2004. Najnovší výskum ukazuje, že toto napätie odzrkadľuje okrem hlbších rozdielov v preferenciách politických strán aj ekonomické rozdiely medzi etnikami.

Dve nedávno zverejnené štúdie, ktorých spoluautorom je Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), vrhli svetlo na zdroje hlbokých ekonomických a politických rozdielov medzi najväčšími etnikami na Ukrajine, teda Ukrajincami a Rusmi. Štúdia zverejnená v časopise Eastern European Economics ukazuje, že pod volebné preferencie pre proeurópske strany sa do veľkej miery podpisujú preferencie v prospech trhovo orientovanej ekonomiky západného typu a demokracie. No nezávisle na týchto preferenciách (v prospech trhovej ekonomiky) sa volebné preferencie etnických Ukrajincov a etnických Rusov výrazne líšia. Za týmito rozdielnymi preferenciami však nie je ani tak rozdielny vek, vzdelanie, región alebo iné socio-demografické charakteristiky, ale skôr stále hlbšie etnické rozdiely v ukrajinskej spoločnosti.

Štúdia publikovaná v Economics of Transition zasa poukazuje na niektoré ekonomické faktory, ktoré by mohli vysvetľovať etnické napätie na Ukrajine. Táto štúdia ukázala, že zatiaľ čo po rozpade Sovietskeho zväzu ekonomické rozdiely medzi obyvateľmi Ukrajiny podľa ich etnicity sa prakticky nevyskytovali, postupne sa rozdiely v príjmoch medzi ukrajinsky a rusky hovoriacimi obyvateľmi krajiny zväčšovali.



Podľa spomínanej štúdie rusky hovoriaci muži zarábali v priemere o 28 % viac a rusky hovoriace ženy o 14 % viac než ich ukrajinsky hovoriaci kolegovia. Aj keď platové rozdiely je možné do veľkej miery vysvetliť faktormi ako vek, vzdelanie či regionálne rozdiely, zhruba 25 percentami sa pod spomínaný schodok v príjmoch medzi mužmi a 34 percentami medzi ženami podpisujú etnické rozdiely medzi Ukrajincami a ukrajinskými Rusmi.

Ako uviedol Martin Kahanec, "hrozné udalosti, ktoré momentálne sledujeme na Ukrajine, majú hlbšie korene. Ekonomická priepasť vytvára prostredie, v ktorom sa politické preferencie etnických Ukrajincov a etnických Rusov rozchádzajú. Sociálna a politická kohézia na Ukrajine tak závisí aj od toho, do akej miery politika na trhu práce dokáže vytvoriť rovnaké šance pre obe etniká."