Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) – Slovenská delegácia využije zasadnutie 70. Valného zhromaždenia (VZ) OSN na intenzívnu kampaň na získanie podpory ostatných členských krajín pre svoju kandidatúru. SR sa snaží stať členom Rady OSN pre ľudské práva na funkčné obdobie 2018 až 2020. Voľby sa uskutočnia v roku 2017.
Skúsenosti s pôsobením v tejto rade už má z rokov 2008 až 2011. Vtedy sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali i Ukrajina a Srbsko. SR počas hlasovania v roku 2007 podporilo 135 členských štátov OSN. Rada má 47 členov volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča. Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán. Jej úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN.
Okrem toho Slovensko pôsobilo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 až 2007, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade OSN v rokoch 2010 až 2012 vrátane predsedníctva v roku 2012.
Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vyplýva to z materiálu rezortu diplomacie, ktorý predložilo do pripomienkového konania.
Lajčák vo svojom vystúpení vo všeobecnej rozprave na úvod VZ predstaví pozície SR k riešeniu zásadných otázok podpory mieru a bezpečnosti vo svete, dodržiavaniu ľudských práv, princípov demokracie, právneho štátu a posilnenia úlohy OSN, vrátane potrebných reforiem riadenia a financovania organizácie.
Slovensko podporuje reformu systému OSN a jej orgánov, o ktorej prebiehajú dlhodobé diskusie. Ich cieľom je zefektívniť a nastaviť fungovanie organizácie na súčasnú modernú dobu. Rovnako sa bude naďalej aktívne podieľať na procesoch revitalizácie Valného zhromaždenia a zlepšenia jeho pracovných metód, pričom aktívne sa zapojí do diskusie o reforme Bezpečnostnej rady OSN. O týchto zmenách sa hovorí už niekoľko rokov. Existuje niekoľko návrhov, ktoré hovoria napríklad o zvýšení počtu súčasných piatich stálych členov Bezpečnostnej rady či o zmene princípu uplatňovania ich práva veta.
Skúsenosti s pôsobením v tejto rade už má z rokov 2008 až 2011. Vtedy sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali i Ukrajina a Srbsko. SR počas hlasovania v roku 2007 podporilo 135 členských štátov OSN. Rada má 47 členov volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča. Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán. Jej úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN.
Okrem toho Slovensko pôsobilo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 až 2007, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade OSN v rokoch 2010 až 2012 vrátane predsedníctva v roku 2012.
Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vyplýva to z materiálu rezortu diplomacie, ktorý predložilo do pripomienkového konania.
Lajčák vo svojom vystúpení vo všeobecnej rozprave na úvod VZ predstaví pozície SR k riešeniu zásadných otázok podpory mieru a bezpečnosti vo svete, dodržiavaniu ľudských práv, princípov demokracie, právneho štátu a posilnenia úlohy OSN, vrátane potrebných reforiem riadenia a financovania organizácie.
Slovensko podporuje reformu systému OSN a jej orgánov, o ktorej prebiehajú dlhodobé diskusie. Ich cieľom je zefektívniť a nastaviť fungovanie organizácie na súčasnú modernú dobu. Rovnako sa bude naďalej aktívne podieľať na procesoch revitalizácie Valného zhromaždenia a zlepšenia jeho pracovných metód, pričom aktívne sa zapojí do diskusie o reforme Bezpečnostnej rady OSN. O týchto zmenách sa hovorí už niekoľko rokov. Existuje niekoľko návrhov, ktoré hovoria napríklad o zvýšení počtu súčasných piatich stálych členov Bezpečnostnej rady či o zmene princípu uplatňovania ich práva veta.
