Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa mimovládok, ako je Fórum života a Aliancia za rodinu, stratégia nezohľadňuje reálne požiadavky matiek a nedostatočne počíta s rodinou, ako samostatnou ekonomickou jednotkou.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) – Návrh Stratégie rodovej rovnosti a jej akčný plán v Slovenskej republike na roky 2014-2019 nevyjadruje skutočnú potrebu širokého spektra žien a zameriava sa na ženu iba z pohľadu jej zamestnanosti a výrobnej sily. Spoločne to dnes vyhlásili na tlačovej konferencii v Bratislave zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií (MVO).
Podľa nich stratégia nezohľadňuje reálne požiadavky matiek a nedostatočne počíta s rodinou, ako samostatnou ekonomickou jednotkou. MVO tiež prekáža oblasť reprodukčných práv žien alebo, že koncepcia pokladá za rodovú nerovnosť aj to, keď si žena slobodne vyberá oblasť svojej profesie. „Tieto pripomienky získali hromadnú podporu verejnosti. Petíciu sme odovzdali, no neboli sme prizvaní k rozporovému konaniu, čo považujeme za nerešpektovanie názorového spektra zo strany zodpovedných vládnych inštitúcií,“ povedala Mária Raučinová z Fóra života a Katolíckeho hnutia žien. Myslí si, že cieľom stratégie a jej akčného plánu je presadiť ideológiu rodovej rovnosti do praxe, čo môže narušiť vzťahy medzi mužmi, ženami a samotnú rodinu.
Anton Chromík z Aliancie za rodinu má výhrady k jednej z úloh týchto dokumentov, a to k zvýšeniu počtu žien v zamestnaniach technických smerov a umelému vyrovnaniu zastúpenia oboch pohlaví vo všetkých oblastiach. Tvrdí, že ženy si majú profesiu vyberať slobodne a vláda musí skôr prijať potrebné opatrenia pre zlepšenie povolaní typických pre ženy. „Ciele, ktoré si stanovuje stratégia sú nereálne a finančné prostriedky na ňu určené môžu byť využité efektívnejšie,“ skonštatoval Chromík, podľa ktorého sa môžu tieto financie použiť napríklad na pomoc ženám na materskej dovolenke či ženám s nízkymi starobnými dôchodkami.
Podľa Veroniky Remišovej zo Spoločenstva Ladislava Hanusa nie je ani vzdelávanie o rodovej rovnosti riešením, ako odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami. „Podobné pokusy s nulovým výsledkom sme tu už mali. Pokiaľ ide o úsilie motivovať vysoké školy, aby akreditovali študijné odbory a programy zamerané na rodovú rovnosť, je to zásah do autonómie pri tvorbe študijných programov,“ dodala.
Okrem spomenutých MVO sa konferencie zúčastnili aj zástupcovia z Klubu mnohodetných rodín, Fóra kresťanských inštitúcií a Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. Spoločne vyzývajú zodpovedné štátne orgány k prepracovaniu oboch dokumentov so zohľadnením ich pripomienok.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR podalo pred pár týždňami na medzirezortné pripomienkovanie návrh Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014-2019. Tie majú podporovať zvýšené zastúpenie žien v politike či propagovať úspešné ženy v odvetviach, ktoré preferujú viac muži. Tieto dokumenty budú dnes hlavným bodom rokovania na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Podľa nich stratégia nezohľadňuje reálne požiadavky matiek a nedostatočne počíta s rodinou, ako samostatnou ekonomickou jednotkou. MVO tiež prekáža oblasť reprodukčných práv žien alebo, že koncepcia pokladá za rodovú nerovnosť aj to, keď si žena slobodne vyberá oblasť svojej profesie. „Tieto pripomienky získali hromadnú podporu verejnosti. Petíciu sme odovzdali, no neboli sme prizvaní k rozporovému konaniu, čo považujeme za nerešpektovanie názorového spektra zo strany zodpovedných vládnych inštitúcií,“ povedala Mária Raučinová z Fóra života a Katolíckeho hnutia žien. Myslí si, že cieľom stratégie a jej akčného plánu je presadiť ideológiu rodovej rovnosti do praxe, čo môže narušiť vzťahy medzi mužmi, ženami a samotnú rodinu.
Anton Chromík z Aliancie za rodinu má výhrady k jednej z úloh týchto dokumentov, a to k zvýšeniu počtu žien v zamestnaniach technických smerov a umelému vyrovnaniu zastúpenia oboch pohlaví vo všetkých oblastiach. Tvrdí, že ženy si majú profesiu vyberať slobodne a vláda musí skôr prijať potrebné opatrenia pre zlepšenie povolaní typických pre ženy. „Ciele, ktoré si stanovuje stratégia sú nereálne a finančné prostriedky na ňu určené môžu byť využité efektívnejšie,“ skonštatoval Chromík, podľa ktorého sa môžu tieto financie použiť napríklad na pomoc ženám na materskej dovolenke či ženám s nízkymi starobnými dôchodkami.
Podľa Veroniky Remišovej zo Spoločenstva Ladislava Hanusa nie je ani vzdelávanie o rodovej rovnosti riešením, ako odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami. „Podobné pokusy s nulovým výsledkom sme tu už mali. Pokiaľ ide o úsilie motivovať vysoké školy, aby akreditovali študijné odbory a programy zamerané na rodovú rovnosť, je to zásah do autonómie pri tvorbe študijných programov,“ dodala.
Okrem spomenutých MVO sa konferencie zúčastnili aj zástupcovia z Klubu mnohodetných rodín, Fóra kresťanských inštitúcií a Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. Spoločne vyzývajú zodpovedné štátne orgány k prepracovaniu oboch dokumentov so zohľadnením ich pripomienok.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR podalo pred pár týždňami na medzirezortné pripomienkovanie návrh Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014-2019. Tie majú podporovať zvýšené zastúpenie žien v politike či propagovať úspešné ženy v odvetviach, ktoré preferujú viac muži. Tieto dokumenty budú dnes hlavným bodom rokovania na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
