Attack on Prime Minister
News in English
Spisovateľ a novinár Peter Štrelinger je autorom myšlienky vatier zvrchovanosti.
Autor TASR
Bratislava 17. júla (TASR) – Dni okolo 17. júla 1992 patria k najkrajšiemu obdobiu v mojom živote, priznáva spisovateľ a novinár Peter Štrelinger. „V roku 1992 spolu s Romanom Kaliským a Drahošom Machalom som bol redaktorom Slovenských národných novín (SNN). Noviny ako orgán Matice slovenskej patrili k vtedajšiemu slovenskému think-tanku“, povedal Štrelinger pre TASR.
„V redakcii SNN na Františkánskej ulici v Bratislave vznikla naša idea Kongresu inteligencie Slovenska. Na rokovaní na Donovaloch, týždeň pred rozhodujúcimi voľbami v júni 1992, sme prijali výzvu na prijatie deklarácie o zvrchovanosti, aj vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti“, opisuje situáciu spred 23 rokov.
Peter Štrelinger je tiež autorom myšlienky vatier zvrchovanosti. Tá prvá sa rozhorela večer 17. júla 1992, po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti, v Strede Európy na Krahuliach, neďaleko Kremnice.
„Skromne sa priznávam, že som sa tiež podieľal na udalostiach, ktoré s tým úzko súviseli," hovorí po rokoch. „Zúčastnil som sa na rokovaní premiéra Mečiara s vedením Strany demokratickej ľavice, týkajúceho sa hlasovania o prijatí Deklarácie o zvrchovanosti. V duchu som si uvedomil, že to bude naozaj prevratná udalosť, ktorá nepochybne zatrasie celým národom. A zároveň som si tiež uvedomil, že Slováci v takých prevratných chvíľach neboli pasívni, ale sa zomkli a v čase nebezpečenstva, ale aj radosti zapaľovali ohne na horách. Tak to bolo v prípade vpádu Tatárov a Turkov, ale aj počas SNP.“
Peter Štrelinger objasnil, ako na malom lístku papiera podstrčil svoj návrh premiérovi. "Zapáľme ohne na horách. Argumentoval som tým, že by bolo smutné, keby Slováci reagovali na tento akt apaticky. A Mečiar súhlasil, aby sme to prostredníctvom novín a Matice slovenskej zorganizovali. A tak to aj zorganizovali", konštatuje spisovateľ.
„Boli to hektické chvíle, nemali sme v SNN ani mobily, ani internet, napriek tomu sme vedno s Drahošom Machalom a Romanom Kaliským obtelefonovali celé Slovensko. A naše snaženie nezostalo nevypočuté. Aj keď dopredu nič nebolo isté, poslanci KDH napríklad ignorovali hlasovanie v parlamente. Deklarácia však prešla a bol to rozhodujúci krok na ceste k samostatnosti. A v ten večer, 17. júla 1992, sa rozhoreli na kopcoch vo všetkých kútoch našej vlasti vatry zvrchovanosti a zvonili zvony slobody“, pripomína Štrelinger.
Hneď potom abdikoval federálny prezident Václav Havel. „Ešte i dnes cítim zimomriavky, keď si čítam tie slová deklarácie, ktoré by sa mali vytesať do kameňa“, hovorí Štrelinger a cituje: "My demokraticky zvolená Slovenská národná rada slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa splnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národa na sebaurčenie.“
„V redakcii SNN na Františkánskej ulici v Bratislave vznikla naša idea Kongresu inteligencie Slovenska. Na rokovaní na Donovaloch, týždeň pred rozhodujúcimi voľbami v júni 1992, sme prijali výzvu na prijatie deklarácie o zvrchovanosti, aj vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti“, opisuje situáciu spred 23 rokov.
Peter Štrelinger je tiež autorom myšlienky vatier zvrchovanosti. Tá prvá sa rozhorela večer 17. júla 1992, po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti, v Strede Európy na Krahuliach, neďaleko Kremnice.
„Skromne sa priznávam, že som sa tiež podieľal na udalostiach, ktoré s tým úzko súviseli," hovorí po rokoch. „Zúčastnil som sa na rokovaní premiéra Mečiara s vedením Strany demokratickej ľavice, týkajúceho sa hlasovania o prijatí Deklarácie o zvrchovanosti. V duchu som si uvedomil, že to bude naozaj prevratná udalosť, ktorá nepochybne zatrasie celým národom. A zároveň som si tiež uvedomil, že Slováci v takých prevratných chvíľach neboli pasívni, ale sa zomkli a v čase nebezpečenstva, ale aj radosti zapaľovali ohne na horách. Tak to bolo v prípade vpádu Tatárov a Turkov, ale aj počas SNP.“
Prečítajte si tiež: Od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR prešlo 23 rokov
Peter Štrelinger objasnil, ako na malom lístku papiera podstrčil svoj návrh premiérovi. "Zapáľme ohne na horách. Argumentoval som tým, že by bolo smutné, keby Slováci reagovali na tento akt apaticky. A Mečiar súhlasil, aby sme to prostredníctvom novín a Matice slovenskej zorganizovali. A tak to aj zorganizovali", konštatuje spisovateľ.
„Boli to hektické chvíle, nemali sme v SNN ani mobily, ani internet, napriek tomu sme vedno s Drahošom Machalom a Romanom Kaliským obtelefonovali celé Slovensko. A naše snaženie nezostalo nevypočuté. Aj keď dopredu nič nebolo isté, poslanci KDH napríklad ignorovali hlasovanie v parlamente. Deklarácia však prešla a bol to rozhodujúci krok na ceste k samostatnosti. A v ten večer, 17. júla 1992, sa rozhoreli na kopcoch vo všetkých kútoch našej vlasti vatry zvrchovanosti a zvonili zvony slobody“, pripomína Štrelinger.
Hneď potom abdikoval federálny prezident Václav Havel. „Ešte i dnes cítim zimomriavky, keď si čítam tie slová deklarácie, ktoré by sa mali vytesať do kameňa“, hovorí Štrelinger a cituje: "My demokraticky zvolená Slovenská národná rada slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa splnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národa na sebaurčenie.“
Všetko o Deklarácii o zvrchovanosti SR nájdete TU.
