Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Slovensko

Štyri roky ministerstva spravodlivosti: Výber udalostí podľa TASR

Na snímke minister spravodlivosti SR Tomáš Borec. Foto: TASR/Michal Svítok

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti počas štvorročného obdobia súčasnej vlády.

Bratislava 3. februára (TASR) – Pred necelými štyrmi rokmi, 4. apríla 2012, vymenoval vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič za nového premiéra predsedu najsilnejšej strany Smer-SD Roberta Fica. Na jeho návrh následne vymenoval 13 nových ministrov.

Členmi vládneho kabinetu sa stali
podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák,
podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír,
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák,
minister hospodárstva Tomáš Malatinský (do 2. 7. 2014; Pavol Pavlis 3. 7. 2014 – 5. 5. 2015; Peter Kažimír, poverený riadením ministerstva 6. 5. 2015 – 15. 6. 2015; Vazil Hudák 16. 6. 2015 – dodnes),
minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek,
minister obrany Martin Glváč, minister spravodlivosti Tomáš Borec,
minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter,
minister životného prostredia Peter Žiga,
minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič (do 2. 7. 2014; Peter Pellegrini 3. 7. 2014 – 25. 11. 2014; Juraj Draxler 26. 11. 2014 – dodnes),
minister kultúry Marek Maďarič a ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (do 5. 11. 2014; Viliam Čislák 6. 11. 2014 – dodnes).
Neskôr vo vláde pribudla funkcia podpredsedu vlády pre investície, ktorú obsadil Ľubomír Vážny (od 26. 11. 2012).

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti (MS) SR počas štvorročného obdobia súčasnej vlády:

1. septembra 2012 - Vstúpila do účinnosti novela Ústavy SR a s ňou súvisiaca novela Trestného poriadku, ktorá trestnoprávnu imunitu členom zákonodarného zboru odoberá. Trestnoprávnu imunitu poslancov zrušil parlament 26. júla 2012. Za zmenu Ústavy SR hlasovalo 145 poslancov a za príslušnú novelizáciu Trestného poriadku 145. Proti nebol nikto.

19. novembra 2012 - Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) mal čeliť odvolávaniu z funkcie. Vyslovenie nedôvery Borecovi navrhla opozícia v zložení KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd. Ako dôvod uviedli jeho nečinnosť v rezorte a v prospech občanov SR. Začiatok mimoriadnej schôdze Národnej rady SR odložili. Rozhodol tak predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) po tom, ako nebol úspešný ani druhý pokus pri prezentácii poslancov. Tých bolo v sále len 69, na uznášaniaschopnosť parlamentu je potrebných aspoň 76. Nasledujúci deň nebol tiež parlament uznášaniaschopný, tento bod bol presunutý na decembrovú schôdzu NR SR. Parlament napokon neodvolával ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Poslanci totiž zaradili do programu správu o stave justície, ktorú predložil Borec a opozícia tak dodržala slovo a návrh na odvolanie ministra z programu aktuálnej schôdze stiahla.

20. novembra 2012 - Slovenská republika nemusí zaplatiť predsedovi Najvyššieho súdu (NS) SR Štefanovi Harabinovi odškodné vo výške 100.000 eur za nemajetkovú ujmu. Potvrdil to Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v tento deň vydanom rozsudku v spore Harabin verzus Slovenská republika.

28. decembra 2012 - Odsúdený albánsky narkobarón Baki Sadiki je na Slovensku. Z Kosova ho doviezol vládny špeciál, ktorý pristál na bratislavskom letisku M. R. Štefánika. Albánec bol na Slovensku právoplatne odsúdený na 22 rokov už v septembri 2011. Krajský súd (KS) v Prešove 3. septembra 2013 zrušil pôvodný rozsudok pre podmienku Kosova, že odsúdený má právo na nový proces. Kosovo by bez splnenia tejto podmienky Bakiho S. na Slovensko nevydalo. Krajský súd (KS) v Prešove 2. apríla 2014 potvrdil rozsudok prešovského Okresného súdu (OS) a 22-ročný trest odňatia slobody pre Bakiho Sadikiho za obchodovanie s drogami. Rozhodnutie je právoplatné.

1. januára 2013 - Platnosť nadobudla novela Zákonníka práce, ktorú poslanci v NR SR schválili 25. októbra 2012 počtom hlasov 82. Prezident SR Ivan Gašparovič ju podpísal 19. novembra 2012. Nové pravidlá sa dotkli dohodárov, odborárov či ustanovení o práci nadčas, ako aj výpovedných lehôt. Podľa rezortu práce sa posilnili práva zamestnancov.

21. januára 2013 - Trestné stíhanie v prípade údajného odpočúvania poslancov Národnej rady SR počas bývalej vlády zastavili. Prípadom sa zaoberal Odbor osobitného určenia Generálnej prokuratúry SR po tom, čo na údajné odpočúvanie 40 poslancov s vedomím vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica upozornil vtedajší opozičný poslanec Igor Štefanov.

7. februára 2013 - Na bratislavskom letisku pristál pred 12.30 h vládny špeciál, ktorý z talianskeho Ríma doviezol Viliama M. Do Ríma sa dostal komerčnou leteckou linkou, sprevádzala ho venezuelská polícia. Slováka Viliama M. vypátrali a zadržali 10. januára 2013 vo Venezuele. Stíhajú ho za výbuch v topoľčianskej firme Euromont TO z augusta 2009 a vinia ho z účasti na viacerých vraždách, vrátane vraždy jedného z bossov sýkorovcov Petra Čongrádyho. Pôvodne bol obvinený aj z účasti na vražde svojho synovca Jozefa Mišenku, spod obžaloby ho však súdy oslobodili. Viliam M. bol obžalovaný aj v kauze najväčšej bankovej krádeže z januára 1996, z trezoru VÚB v Nitre vtedy zmizlo 173 miliónov korún. Aj v tomto prípade bol oslobodený.

21. februára 2013 - Predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Štefan Harabin podal na Ústavný súd (ÚS) SR návrh na obnovu konania v prípade jeho disciplinárneho stíhania, ktoré iniciovala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za nevpustenie kontroly ministerstva financií na NS SR. Harabin tak urobil na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2013.

13. mája 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 29 nových sudcov.

20. mája 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR. Ňou by sa mala ukončiť patová situácia na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta. Rozhodlo o tom 30. apríla 2013 79 z 93 prítomných poslancov, ktorí odobrili novelu zákona o organizácii ÚS.

18. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Vo voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD, získal 82 hlasov od 82 prítomných poslancov. Prezident SR Ivan Gašparovič ho vymenoval 17. júla 2013.

25. júla 2013 - Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa vzdal funkcie námestníka Generálnej prokuratúry (GP) SR a vo svojej funkcii skončil aj prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý.

25. septembra 2013 - Odškodné vo výške 150.000 eur musí Generálna prokuratúra SR zaplatiť šéfovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi za potvrdenie prepisu jeho telefonátu s Bakim Sadikim z roku 1994. Rozhodol o tom Krajský súd (KS) v Bratislave.

29. - 30. októbra 2013 - Ústavný súd (ÚS) SR na verejnom pojednávaní zamietol štyri návrhy bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) na disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu (NS) SR Štefanovi Harabinovi.

23. januára 2014 - Generálna prokuratúra SR (GP SR) uzavrela vyšetrovanie kauzy Hedvigy M. Ž., ktorá trvá už ôsmy rok. Prokurátorka GP SR rozhodne o ďalšom postupe v trestnej veci.

11. marca 2014 - Slováka Jozefa Polonca, odsúdeného za znásilnenie svojej dcéry, deportovali z Thajska, kde ho zadržali 4. marca 2014 na Slovensko. V košickej väznici si odpykáva 13,5-ročný trest.

25. marca 2014 - Minister spravodlivosti Tomáš Borec druhýkrát vo svojej funkcii čelil odvolávaniu. Opoziční poslanci nazbierali dostatok podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery. Šéf parlamentu Pavol Paška preto rozhodol o zvolaní mimoriadnej schôdze. Dôvodom na odchod Boreca z ministerského kresla bola kauza dovolania v prípade odsúdeného košického exposlanca Františka Olejníka. Minister Borec (nominant Smeru-SD) ustál aj druhý pokus opozície o jeho odvolanie z funkcie. Za vyslovenie nedôvery Borecovi hlasovalo 50 poslancov zo 131 prítomných, čo na odvolanie člena vlády nestačilo.

29. apríla 2014 - Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 12 sudcov bez časového obmedzenia.

15. mája 2014 - Dušan Kováčik ostal na čele Úradu špeciálnej prokuratúry aj ďalšie funkčné obdobie. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď mu v tajnej voľbe odovzdali 92 hlasov z celkového počtu 118. Proti Kováčikovi hlasovalo 17 poslancov, zdržali sa deviati. Kováčik bol jediným uchádzačom o tento post.

2. júna 2014 - Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR právoplatne ukončil vyšetrovanie kauzy predaja emisií, keď dospel k záveru, že predaj, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa síce stal, ale nie je trestným činom.

4. júna 2014 - Poslanci Národnej rady SR schválili široko diskutovanú novelu Ústavy SR od Smeru-SD a KDH. Za právnu normu hlasovalo 102 poslancov zo 128 prítomných. Kladne hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD a KDH a časť OĽaNO, SDKÚ-DS a nezaradený Alojz Hlina. Najviac pozornosti pútali v rozprave zmeny v justícii. Po novom bude platiť, že všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty sa budú musieť podrobiť prevereniu spôsobilosti. Stanovisko, či sudca predpoklady spĺňa, alebo nie, bude vydávať Súdna rada SR na základe podkladov od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). O strate týchto predpokladov bude rozhodovať disciplinárny senát. Dotknutý sudca sa bude môcť na výsledky preverovania sťažovať na Ústavnom súde SR. Vymenovanie a odvolanie sudcu je v kompetencii prezidenta SR. Súdnej rade pribudla kompetencia vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu súdov v čase, keď sa v NR SR schvaľuje štátny rozpočet. Sudcovia zároveň prišli o trestnoprávnu imunitu. O ich vydaní na stíhanie teda viac nebude rozhodovať Ústavný súd SR. Jeho súhlas však bude naďalej potrebný pri návrhu na vzatie sudcu do väzby. Podobne ako poslancom ostane sudcom imunita na ich rozhodovaciu činnosť. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru".

12. júna 2014 - Noví 11 sudcovia bez časového obmedzenia boli poslednými, ktorých odchádzajúca hlava štátu - Ivan Gašparovič vymenovala do funkcie.

12. júna 2014 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu Ústavy SR z dielne Smeru-SD a KDH, zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.

17. júna 2014 – Minister spravodlivosti Tomáš Borec požiadal Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva - Benátsku komisiu o stanovisko k niektorým ústavnoprávnym otázkam, ktoré v uplynulom období rezonovali na politickej scéne a stali sa predmetom štátno-právneho diškurzu. Minister položil Benátskej komisii otázky, či je v právomoci úradujúceho prezidenta, ktorému uplynie funkčné obdobie skôr, ako sa skončí funkčné obdobie troch sudcov ÚS, na miesta ktorých je potrebné vymenovať z navrhnutých kandidátov troch nových sudcov ÚS, takéto vymenovanie uskutočniť, alebo či má tento akt prenechať prezidentovi, ktorý sa ujme úradu po ňom. Ďalšie otázky ministra sa týkali problému, ak by úradujúci prezident vymenoval z navrhnutých kandidátov troch nových sudcov ÚS ešte pred skončením jeho funkčného obdobia, či novozvolený prezident, ktorý sa ujme svojej funkcie, môže odmietnuť prijať zloženie sľubu vymenovaných sudcov a vymenovať sám iné tri osoby z navrhnutých kandidátov, či novozvolený prezident môže odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o predloženie nových návrhov a či novozvolený prezident môže odvolať z funkcie predsedu ÚS alebo podpredsedu ÚS a vymenovať nového predsedu alebo podpredsedu ÚS.

18. júna 2014 - Prezident SR Andrej Kiska odvolal troch členov Súdnej rady SR, Máriu Bujňákovú, Gabrielu Šimonovú a Eduarda Barányho. Na ich miesta vymenoval Jána Kľučku, Jozefa Vozára a Elenu Berthotyovú.

10. júla 2014 - Novou sudkyňou Ústavného súdu (ÚS) SR sa na ďalších 12 rokov stala sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Baricová. Do funkcie ju vymenoval prezident SR Andrej Kiska.

21. júla 2014 – Novým podpredsedom Súdnej rady SR sa stal Ján Vanko.

26. augusta 2014 – Prezident SR Andrej Kiska vymenoval sedem kandidátov za sudcov bez časového obmedzenia.

10. septembra 2014 - Novým zástupcom vlády v Súdnej rade Slovenskej republiky (SR) bude Ján Havlát. O jeho vymenovaní rozhodla vláda.

10. septembra 2014 - Poslanci Národnej rady SR odvolali Dušana Čima zo Súdnej rady SR. Za jeho odvolanie hlasovalo v tajných voľbách 82 členov snemovne z 82 prítomných. Za nového člena Súdnej rady SR bol zvolený predseda okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Ján Slovinský. Rozhodli o tom v tajnej voľbe poslanci NR SR, v ktorej Slovinský získal 80 hlasov od 80 prítomných členov snemovne. Na hlasovaní sa zúčastnili len poslanci Smeru-SD.

16. septembra 2014 – Predsedníčkou Súdnej rady SR sa stala Jana Bajánková. V tajnej voľbe získala nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady, teda 10, proti nebol nikto, šiesti sa zdržali.

16. septembra 2014 – Daniela Švecová sa stala kandidátkou na predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR. V tajnej voľbe získala 11 hlasov členov Súdnej rady SR. Hlasovacie lístky si v opakovanej voľbe prevzali všetci prítomní 17 členovia Súdnej rady, 15 z nich lístky odovzdalo. Za Švecovú hlasovalo 11 členov, proti nebol nikto, štyria sa zdržali. Jej protikandidát Daniel Hudák získal dva hlasy, dvaja boli proti a 11 sa zdržali. Súdna rada poslala prezidentovi Andrejovi Kiskovi návrh na vymenovanie Švecovej do funkcie predsedníčky NS SR.

1. októbra 2014 – Zbor väzenskej a justičnej stráže SR (ZVJS) má nového generálneho riaditeľa. Minister spravodlivosti Tomáš Borec vymenoval do tejto funkcie plukovníka Milana Ivana.

30. októbra 2014 - Na základe medzinárodného zatykača vydaného špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici hľadali odsúdeného Štefana Siničku. Bol odsúdený na 20 rokov odňatia slobody za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a účasť na vražde, trestu sa ale vyhýbal. Dňa 30. októbra 2014 popoludní sa za odsúdeným zavreli brány väznice v Leopoldove, kde bol za prísnych bezpečnostných opatrení dopravený z Venezuely.

25. novembra 2014 – Deviatym zástupcom sudcov v Súdnej rade SR sa stal Dušan Čimo. Sudca Krajského súdu v Trnave získal najviac hlasov svojich kolegov počas voľby.

19. februára 2015 – Zamestnanci slovenských súdov vstúpili do historicky prvého jednodňového výstražného štrajku. Všetkých 62 okresných a krajských súdov fungovalo v obmedzenom režime. Do štrajku sa zapojilo takmer 80 percent súdnych úradníkov.

1. marca 2015 – Súdy vyhotovujú popri zápisnici z pojednávaní v občianskom súdnom konaní aj zvukový záznam. Vyplýva to z novely Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorú schválila NR SR 27. novembra 2014.

17. marca 2015 – Základné práva kandidátov na ústavných sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok boli porušené rozhodnutím prezidenta SR Andrej Kiska o ich nevymenovaní. Rozhodol o tom III. senát Ústavného súdu (ÚS) SR. ÚS zrušil príslušné rozhodnutie hlavy štátu z 2. júla 2014 a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

26. marca 2015 - Kancelária prezidenta SR v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatila finančné zadosťučinenie a trovy konania prokurátorovi Jozefovi Čentéšovi. Čentéš už skôr avizoval, že peniaze dá na charitu.

26. marca 2015 - V Paname polícia zatkla jedného z najhľadanejších Slovákov Andreja G. (35), ako vychádzal s oboma nezvestnými deťmi, po ktorých pátra Interpol, von z paneláka v centre Panama City. Pri vchode stálo pristavené auto s čiernymi sklami a bežiacim motorom. Vnútri sedeli agenti miestneho Interpolu. Andrej G. nemal šancu na útek. S deťmi Martinom (9) a Dominikou (7) sa skrýval štyri roky. Matka detí Martina Gajdárová (36) odcestovala do Panamy spolu s Andreou Cisárovou z Centra pre medzinárodnú ochranu detí. Deti sa im pomocou slovenského rezortu vnútra podarilo dopraviť na Slovensko.

27. marca 2015 – Opoziční poslanci Daniel Lipšic (NOVA), Igor Matovič (OĽaNO) a Ľubomír Galko (SaS) podali na Generálnej prokuratúre (GP) SR trestné oznámenie na predstaviteľov spoločnosti Váhostav. Dôvodom malo byť podozrenie zo spáchania niekoľkých trestných činov - akými sú podvod, poškodzovanie veriteľa, či marenie konkurzného konania. Generálna prokuratúra (GP) SR v prípade reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav 17. apríla 2015 začala konať okamžite ex offo po medializácii informácií.

13. apríla 2015 – Nateraz neodvolávať sudcov, ktorí už dovŕšili vek 65 rokov, odporučila prezidentovi Andrejovi Kiskovi predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková, ktorú prijal vo svojom úrade.

21. mája 2015 – Poslanci Národnej rady SR schválili rekodifikáciu civilného procesného práva, ktorá je obsiahnutá v trojici nových civilnoprávnych kódexov z dielne ministerstva spravodlivosti. Ide o Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré nahradia takmer 80-krát novelizovaný Občiansky súdny poriadok z roku 1963.

2. júna 2015 - Prezident SR Andrej Kiska dal zelenú novele zákona o azyle. NR SR ju odobrila 30. apríla 2015. Právna norma okrem iného zlepšuje podmienky pre maloletých utečencov, ktorí sa na Slovensko dostanú bez sprievodu.

11. júna 2015 – Novým predsedom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sa stal Michal Truban. Do funkcie ho priamo na pôde pezinského súdu vymenoval minister spravodlivosti Tomáš Borec.

1. septembra 2015 - Sudca a bývalý predseda Najvyššieho súdu Milan Karabin zomrel na dovolenke v Turecku vo veku nedožitých 66 rokov.

14. septembra 2015 – Štefan Harabin po roku skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Z funkcie ho odvolali členovia kolégia na mimoriadnom zasadnutí. V čele trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR ho 29. septembra 2015 nahradil Libor Duľa.

16. septembra 2015 - Konferencia zástupcov vlád členských štátov EÚ jednomyseľne rozhodla, že kandidát Slovenskej republiky Juraj Schwarcz bude vykonávať šesťročný mandát sudcu Všeobecného súdu EÚ aj vo svojom druhom funkčnom období. Schwarczovo druhé funkčné obdobie začne plynúť 1. septembra 2016 a potrvá do 31. augusta 2022.

23. septembra 2015 - Romana Csonku, ktorý sa v minulosti dopustil rozsiahleho podvodu na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií a ktorého za tento čin odsúdil súd v Nitre na trest v trvaní šesť rokov a šesť mesiacov, vydali z Mexika na Slovensko. V Mexiku bol zadržaný 21. januára 2015 na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom v Nitre v roku 2013. Csonka bol pre trestný čin podvodu odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a šesť mesiacov. Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky spôsobil škodu v celkovej výške 29.675.000 Sk (približne jeden milión eur).

2. decembra 2015 - Plénum Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolilo poslancov Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku (obaja Smer-SD) za kandidátov na ústavných sudcov. Z tejto dvojice by mal nového ústavného sudcu vybrať prezident SR Andrej Kiska.

21. decembra 2015 - Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu, ktorou sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Antiteroristický balík vrátil do parlamentu s odôvodnením, že schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom prezident SR navrhol ponechať v zákone iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady SR však prelomili veto prezidenta SR a schválili protiteroristický balík zákonov v pôvodnom znení. Za zmenu viacerých právnych noriem združených pod novelou Trestného zákona, hlasovalo 79 členov snemovne. Balík podporili len poslanci Smeru-SD. Od 1. januára 2016 na základe zmeny Ústavy SR môže polícia zadržať osobu pri trestných činoch terorizmu až na 96 hodín, doteraz to bolo 48.

22. decembra 2015 – Róberta L. (alias Kýbel), považovaného za bývalého šéfa skupiny sýkorovcov, previezli z Nemecka na Slovensko. Hľadanú osobu, ktorá bola 23. októbra 2015 zadržaná v Spolkovej republike Nemecko (SRN) na základe záznamu v Schengenskom informačnom systéme, slovenská polícia prevzala od nemeckých orgánov na základe rozhodnutia o vykonaní viacerých európskych zatýkacích rozkazov vydaných Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pre účely trestného stíhania. Najvyšší súd SR (NS) 12. januára 2016 rozhodol, že Róbert L. zostáva vo väzbe za mrežami.

1. januára 2016 – Presne po desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti nových trestných kódexov sa dostal do praxe projekt Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO). Jeho hlavným cieľom je výraznejšie presadiť alternatívny trest domáceho väzenia, ktorého udeľovaniu sa sudcovia doteraz vyhýbali. Systém vstúpil do ostrej prevádzky, keď nadobudol účinnosť zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

1. januára 2016 – Sprístupňovanie informácií na opakované použitie bude prebiehať podľa nových pravidiel. Priniesla ich novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

1. januára 2016 – Verejnosť má právne predpisy k dispozícii v záväznej podobe už i na internete. Ministerstvo spravodlivosti spustilo Elektronickú zbierku zákonov, ktorá je súčasťou nového právneho a informačného portálu Slov-Lex.

5. januára 2016 - Prezident SR Andrej Kiska zaslal na návrh Súdnej rady SR odvolací dekrét 14 sudcom, ktorí dosiahli vek 65 rokov.

11. januára 2016 – Verejnosť môže po prvý raz nahliadnuť do centrálneho registra exekúcií. Sprístupnený bude od 1. júla, od tohto dátumu sa každý občan bude môcť presvedčiť, či voči nemu nie je vedená exekúcia. V súčasnosti majú do registra prístup iba štátne orgány.

19. januára 2016 – Na účty slovenských sudcov začali prichádzať doplatky za rok 2015. Domovské súdy im ich vyplácajú na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý označil vlaňajšie zmrazenie platov za protiústavné.

22. januára 2016 - Právoplatne odsúdeného bývalého šéfa nebankového subjektu Horizont Slovakia Františka Matíka, ktorý bol na úteku približne 13 rokov, previezli letecky zo Srbska na Slovensko. Formálne podpisom o jeho vydaní rozhodol srbský minister spravodlivosti Nikola Selaković.