Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zmena zákona má vyriešiť patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Najväčším problémom vládnej novely zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorú schválil parlament v utorok 30. apríla v skrátenom legislatívnom konaní, je fakt, že umožní rozhodovať aj sudcom, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, že by kvôli zaujatosti rozhodovať nemali. Pre TASR to uviedol právnik Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
"Existujú tri kategórie sudcov. Jedna, voči ktorej nebola podaná námietka zaujatosti, tí, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti, a tí, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté. Sudcovia, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, by podľa mňa už nemali rozhodovať. Inak negujeme zákonom predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu o ich zaujatosti, čo je neprípustné," povedal Vozár. Dodal, že podľa neho by toto pravidlo mal rešpektovať aj parlament pri schvaľovaní novely zákona o organizácii ÚS, čo sa však nedeje. "Ak vôbec treba takýto zákon prijímať," upozornil. Podľa neho na ÚS stále ostáva deväť sudcov, o ktorých buď nebolo právoplatne rozhodnuté, alebo voči nim vôbec nebola vznesená námietka zaujatosti.
"Nemyslím si, že je to právne najšťastnejšie riešenie, mám z toho zmiešané pocity," reaguje na novelu politológ Juraj Marušiak. Bangalórska konvencia, na ktorú sa tvorcovia novely odvolávajú, je podľa neho uplatniteľná skôr v prípade, že sa deje krivda jednotlivcovi. V tomto prípade však premiér Robert Fico (Smer-SD) konštatoval zhoršujúci sa stav na Generálnej prokuratúre (GP) SR. "Pokiaľ je situácia taká, že GP je bez šéfa, a za daných okolností nikto nechce jej vedenie prevziať, je logické, že organizácia speje k rozkladu," reagoval Marušiak.
Vládna novela zakotvuje doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti.
Zmena zákona má vyriešiť aktuálnu patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča. "Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie ÚS v rozsahu jemu Ústavou SR zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania," upozornilo ministerstvo spravodlivosti.
"Existujú tri kategórie sudcov. Jedna, voči ktorej nebola podaná námietka zaujatosti, tí, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti, a tí, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté. Sudcovia, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, by podľa mňa už nemali rozhodovať. Inak negujeme zákonom predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu o ich zaujatosti, čo je neprípustné," povedal Vozár. Dodal, že podľa neho by toto pravidlo mal rešpektovať aj parlament pri schvaľovaní novely zákona o organizácii ÚS, čo sa však nedeje. "Ak vôbec treba takýto zákon prijímať," upozornil. Podľa neho na ÚS stále ostáva deväť sudcov, o ktorých buď nebolo právoplatne rozhodnuté, alebo voči nim vôbec nebola vznesená námietka zaujatosti.
"Nemyslím si, že je to právne najšťastnejšie riešenie, mám z toho zmiešané pocity," reaguje na novelu politológ Juraj Marušiak. Bangalórska konvencia, na ktorú sa tvorcovia novely odvolávajú, je podľa neho uplatniteľná skôr v prípade, že sa deje krivda jednotlivcovi. V tomto prípade však premiér Robert Fico (Smer-SD) konštatoval zhoršujúci sa stav na Generálnej prokuratúre (GP) SR. "Pokiaľ je situácia taká, že GP je bez šéfa, a za daných okolností nikto nechce jej vedenie prevziať, je logické, že organizácia speje k rozkladu," reagoval Marušiak.
Vládna novela zakotvuje doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti.
Zmena zákona má vyriešiť aktuálnu patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča. "Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie ÚS v rozsahu jemu Ústavou SR zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania," upozornilo ministerstvo spravodlivosti.
