Bratislava 11. júla (Teraz.sk) – Jedenásti slovenskí europoslanci podľa Richarda Sulíka (SaS) podpíšu list, ktorým žiadajú predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) o možnosť vystupovať v pléne slovenského parlamentu. Zhodujú sa na tom, že o vystúpení poslanca Európskeho parlamentu (EP) v slovenskom by nemala rozhodovať väčšina hlasovaním, túto možnosť by mal garantovať zákon. Predstavy o tom, čo by v parlamente predniesli, ak by túto kompetenciu získali hneď dnes, však majú europoslanci rôzne.

Sulík by zaútočil na Junckera

„Hovoril by som o voľbe predsedu Európskej komisie, ktorým by sa mal stať Jean – Claude Juncker. Považujem to za nešťastnú voľbu,“ neskrýva svoj názor na favorita europoslanec Richard Sulík (SaS). „Hneď na začiatku by sme tak zabuchli dvere akýmkoľvek výraznejším zmenám v únii, šanca na reformu by sa výrazne znížila,“ dodáva. O kandidátovi ľudovcov Junckerovi podľa neho veľa hovoria jeho citáty. V jednom podľa Sulíka priznáva, že niekedy najprv niečo schvália a predstavia a keď nikto neprotestuje, napríklad aj preto, že málokto pochopil o čo ide, pokračujú ďalej. V inom citáte Juncker podľa Sulíka dokonca uviedol: „Keď je zle, treba klamať.“ „Napríklad s týmto ja absolútne nesúhlasím,“ zdôraznil líder SaS.
Zároveň dodal, že možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady SR by sa mala využívať len vtedy, keď sa v únii niečo dôležité deje.

Štefanca zaujíma ekonomika

Poslanec EP Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) sa zaujíma skôr o ekonomické témy. „Ekonomické riadenie Európskej únie (EÚ) je nová téma, pred ktorú bude Európska komisia postavená. Bude sa napríklad hovoriť o tom, či a ako sa bude modifikovať Pakt rastu a stability,“ podčiarkol Štefanec. V pléne parlamentu, ale aj vo výboroch by podľa neho malo význam hovoriť o tom, čo by prípadná zmena znamenala pre Slovensko. Nevidí problém ani v tom, ak by europoslanci na začiatku volebného obdobia hovorili o svojich cieľoch a zámeroch. „Aspoň by sa na konci mohli občania pozrieť na to, koľko z týchto cieľov naplnili,“ zdôraznil Štefanec.

Ochrana pracovníčok, ktoré sú tehotné, porodili a koja

Socialistku Moniku Flašíkovú – Beňovú (Smer-SD), aj konzervatívnu Annu Záborskú (KDH) zaujíma otázka materskej dovolenky. Pred piatimi rokmi totiž Európsky parlament schválil v tomto zmysle smernicu, Rada Európskej únie ju však neakceptovala. „Oficiálne sa to volá Ochrana pracovníčok, ktoré sú tehotné, porodili a koja,“ hovorí s istým dešpektom Záborská. Takýto slovník totiž považuje za príliš technický, sama materstvo vníma viac ako záležitosť rodiny. Na Rade smernica podľa nej neprešla, lebo niektoré štáty nesúhlasili s navrhovanou dĺžkou a odmeňovaním materskej dovolenky. Na Slovensku je pritom už dnes materská dovolenka dlhšia ako minimum, ktoré navrhoval Európsky parlament (EP). Na budúci týždeň bude EP podľa nej rokovať o stiahnutí neúspešnej smernice a príprave nového textu.

Podľa Flašíkovej – Beňovej je to príležitosť lepšie ošetriť povinnosť udržať pracovné miesto ženy na materskej dovolenke. Často sa totiž stáva, že zamestnávateľ miesto formálne udrží, ale krátko po nástupe do práce dostane mladá matka výpoveď. „Pripravujeme pozmeňujúci návrh, aby mal zamestnávateľ povinnosť udržať miesto aj istý čas po skončení materskej,“ povedala.
Ak by europoslankyne získali možnosť prehovoriť v parlamente dnes, otvorili by práve túto tému.

Zala: List určite nepodpíše jedenásť europoslanov

Podľa europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD) Richard Sulík nemá pravdu, keď očakáva, že list Paškovi podpíše jedenásť slovenských členov Európskeho parlamentu. „Garantujem vám, že nezíska jedenásť podpisov,“ povedal pre Teraz.sk. S textom listu nesúhlasí a pripravuje alternatívny návrh. „Z vecného hľadiska nemôžem súhlasiť s časťou listu, kde sa žiada zmena rokovacieho poriadku NRSR, aby mal každý eurposlanec možnosť jeden krát za pol roka vystúpiť v pléne Národnej rady počas riadnej schôdze. Pokladám to za nerealizovateľné,“ vyhlásil. Každá schôdza parlamentu má svoj program a agendu. Podľa Zalu nie je správne aby na nej ad hoc vystupovali europoslanci na akúkoľvek tému. S textom listu nesúhlasí ani Monika Smolková (tiež Smer-SD). Ak by list napokon nezískal jedenásť z trinástich podpisov, znamenalo by to, že s ním nesúhlasí ešte aspoň jeden europoslanec. Zala však jeho meno špecifikovať nechcel.

Sám chce navrhnúť, aby sa v Národnej rade minimálne jeden krát do roka konala rozprava o postavení Slovenskej republiky v Európskej únii, na ktorej by mohli vystupovať aj europoslanci. V prípade, že by existovala naliehavá potreba prediskutovať európsku tému, mohli by europoslanci iniciovať zaradenie takéhoto bodu do programu schôdze aj mimo tohto rámca, v takom prípade by o to žiadali predsedu parlamentu.