Bratislava 31. júla (TASR) - Teplota vonku nemá v lete vplyv na zaľadnené jaskyne. Najvýznamnejšie ich dokážu ovplyvniť intenzívne letné dažde a búrky, ktoré cez pukliny presakujú do podzemia. Prinesú so sebou také množstvo tepla, ktoré okamžite vplýva na ľadové výplne jaskýň. Pre TASR to uviedol vedúci úseku prevádzky sprístupnených jaskýň Správy slovenských jaskýň Ján Zelinka.

Zaľadnené jaskyne sú vďaka svojim šikmo ukloneným klesajúcim chodbám až po svoje vchody vyplnené prechladeným vzduchom, ktorý je ťažší. Teplý ľahký vzduch sa tým pádom nemá šancu dostať do najnižších častí jaskýň, ktoré sú zaľadňované, vysvetlil Zelinka.

Priblížil, že objem i plocha zaľadňovaných priestorov v Demänovskej ľadovej jaskyni sa každoročne mení v závislosti od vonkajších klimatických podmienok. Posledný extrém a maximum ľadu v jaskyni bol zaznamenaný koncom zimy 2005/2006. "Od tohto obdobia sledujeme značnú rozkolísanosť jeho objemov s trendom postupného úbytku. Teda môžeme povedať, že počas roka sa ľadu viacej odtopí, ako prirastie," povedal Zelinka. Doplnil, že vlani začiatkom decembra ho bolo už len okolo 80 až 90 kubických metrov na necelých 120 štvorcových metrov.

V Dobšinskej ľadovej jaskyni pozorujú jaskyniari vizuálne zmeny. Ubúdajú stalagmity, stalaktity, ľadové stĺpy, náteky a srieň na stenách. "Vplyv tepla vonkajšej atmosféry sa prejavuje hlavne v mieste vstupného suťového kužeľa, kde sa mení dlhodobo pozorovaná klimatická či vegetačná inverzia, roztápa sa permafrost," poznamenal Zelinka.

Dostatkom zrážok je podmienená aj plavba v jaskyni Domica. Zelinka vraví, že sú obdobia, keď plavba nie je uskutočniteľná niekoľko rokov po sebe. "Plaviť sa zatiaľ nedá ani v tomto roku," povedal.

Nedostatok priesaku atmosférických vôd sa podľa Zelinku prejaví v každej dotknutej jaskyni. Do jaskyne sa nedostáva voda nasýtená minerálmi, tým sa netvorí kryštalická výplň, kvaple neprirastajú, naopak, schnú, šednú a pomaly zvetrávajú. Zelinka však podotýka, že ide o dlhodobý proces.