Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z údajov prokuratúry, ktoré Transparency International Slovensko prezentovala vyplýva, že štatút chráneného oznamovateľa bol od začiatku roku 2015 do mája 2016 udelený 11 osobám.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) – Za prvý rok a pol účinnosti zákona na ochranu oznamovateľov nekalých praktík využilo jeho ustanovenia iba 11 oznamovateľov. Na dnešnej tlačovej konferencii to skonštatovali predstavitelia mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS). Právna norma, ktorá sa mala stať jedným z pilierov boja proti korupcii, je tak podľa nich stále bez výraznejších výsledkov.
Z údajov prokuratúry, ktoré TIS prezentovala vyplýva, že štatút chráneného oznamovateľa bol od začiatku roku 2015 do mája 2016 udelený 11 osobám. Dvaja ľudia požiadali inšpektoráty práce o pozastavenie pracovnoprávneho úkonu. Obe žiadosti boli zamietnuté. "Zákon síce máme, ale z výsledkov vidno, že je len na papieri, tradične, ako viaceré protikorupčné zákony u nás. Väčšina ľudí o ňom ani netuší," zhodnotil riaditeľ organizácie Gabriel Šípoš.
Hlavný problém vidí Šípoš v tom, že na Slovensku pretrváva beztrestnosť politikov a ďalších vplyvných ľudí, ktorých kauzy nie sú doriešené. "Ľudia nie sú motivovaní, zákon tu síce je, ale to je len prvý predpoklad. Pokiaľ tu nebude funkčná polícia, funkčná prokuratúra, nebudeme vidieť, ako v okolitých krajinách, že zákon platí pre všetkých, aj pre tých najvyššie postavených, tak whisthelbowing u nás nebude dobre fungovať," domnieva sa.
Dobrou správou podľa TIS je, že verejnosť začína na oznamovateľov nekalých praktík hľadieť pozitívne. Ukázal to prieskum, ktorý si organizácia objednala v agentúre Focus. Whistleblowerov podľa neho vníma pozitívne až 72 percent populácie. Zvýšila sa tiež vôľa ľudí nahlasovať na polícii korupciu. Prieskum ukázal, že najnovšie je tak ochotných učiniť až 37 percent ľudí.
Barbora Tholtová z TIS upozornila, že oproti prieskumu z februára 2015 tento počet narástol takmer dvojnásobne. Podľa projektovej manažérky je ešte otázne, či pôjde o dlhodobý trend, čo musia overiť ďalšie prieskumy. Šípoš si myslí, že nárast môže súvisieť s formovaním verejnej mienky v dôsledku stále silnejšej medializácie prípadov korupcie.
Prieskum uskutočnený v máji 2016 ďalej ukázal, že o existencii zákona na ochranu oznamovateľov korupcie vie len štvrtina (26 percent) respondentov. Takmer 80 percent ľudí tiež nevedelo správne určiť, že v prípade straty zamestnania v dôsledku nahlásenia nekalej praktiky sa majú obrátiť na inšpektorát práce.
Právnik spolupracujúci s TIS Pavel Nechala vidí vysvetlenie takýchto nepriaznivých čísel aj v tom, že pri zavádzaní zákona do praxe štát neuskutočnil žiadnu informačnú kampaň, v praxi ho nedostatočne podporovali inšpektoráty práce, ktoré naň neboli dostatočne pripravené. Ďalším objaveným nedostatkom je podľa Nechalu formalistický prístup na strane zamestnávateľov, ktorí majú povinnosť vytvoriť bezpečné kanály na podávanie podnetov.
Z údajov prokuratúry, ktoré TIS prezentovala vyplýva, že štatút chráneného oznamovateľa bol od začiatku roku 2015 do mája 2016 udelený 11 osobám. Dvaja ľudia požiadali inšpektoráty práce o pozastavenie pracovnoprávneho úkonu. Obe žiadosti boli zamietnuté. "Zákon síce máme, ale z výsledkov vidno, že je len na papieri, tradične, ako viaceré protikorupčné zákony u nás. Väčšina ľudí o ňom ani netuší," zhodnotil riaditeľ organizácie Gabriel Šípoš.
Hlavný problém vidí Šípoš v tom, že na Slovensku pretrváva beztrestnosť politikov a ďalších vplyvných ľudí, ktorých kauzy nie sú doriešené. "Ľudia nie sú motivovaní, zákon tu síce je, ale to je len prvý predpoklad. Pokiaľ tu nebude funkčná polícia, funkčná prokuratúra, nebudeme vidieť, ako v okolitých krajinách, že zákon platí pre všetkých, aj pre tých najvyššie postavených, tak whisthelbowing u nás nebude dobre fungovať," domnieva sa.
Dobrou správou podľa TIS je, že verejnosť začína na oznamovateľov nekalých praktík hľadieť pozitívne. Ukázal to prieskum, ktorý si organizácia objednala v agentúre Focus. Whistleblowerov podľa neho vníma pozitívne až 72 percent populácie. Zvýšila sa tiež vôľa ľudí nahlasovať na polícii korupciu. Prieskum ukázal, že najnovšie je tak ochotných učiniť až 37 percent ľudí.
Barbora Tholtová z TIS upozornila, že oproti prieskumu z februára 2015 tento počet narástol takmer dvojnásobne. Podľa projektovej manažérky je ešte otázne, či pôjde o dlhodobý trend, čo musia overiť ďalšie prieskumy. Šípoš si myslí, že nárast môže súvisieť s formovaním verejnej mienky v dôsledku stále silnejšej medializácie prípadov korupcie.
Prieskum uskutočnený v máji 2016 ďalej ukázal, že o existencii zákona na ochranu oznamovateľov korupcie vie len štvrtina (26 percent) respondentov. Takmer 80 percent ľudí tiež nevedelo správne určiť, že v prípade straty zamestnania v dôsledku nahlásenia nekalej praktiky sa majú obrátiť na inšpektorát práce.
Právnik spolupracujúci s TIS Pavel Nechala vidí vysvetlenie takýchto nepriaznivých čísel aj v tom, že pri zavádzaní zákona do praxe štát neuskutočnil žiadnu informačnú kampaň, v praxi ho nedostatočne podporovali inšpektoráty práce, ktoré naň neboli dostatočne pripravené. Ďalším objaveným nedostatkom je podľa Nechalu formalistický prístup na strane zamestnávateľov, ktorí majú povinnosť vytvoriť bezpečné kanály na podávanie podnetov.
