Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Výsledky všetkých projektov v rámci predošlého obdobia rokov 2009 až 2014 dnes hodnotili v rámci dvoch záverečných konferencií Úradu vlády SR na bratislavskom Bôriku.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) – Viac ako tretina z prostriedkov takzvaných nórskych fondov (Nórskeho finančného mechanizmu a mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva) bola v uplynulom období na Slovensku použitá v oblasti ochrany životného prostredia. Prispeli k tomu, aby bolo Slovensko lepšie pripravené na zmeny klímy a v jeho hospodárstve sa viac presadili zelené inovácie.
Výsledky všetkých projektov v rámci predošlého obdobia rokov 2009 až 2014 dnes hodnotili v rámci dvoch záverečných konferencií Úradu vlády SR na bratislavskom Bôriku. Stretnutia sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inga Magistad. Ocenila, že väčšinu projektov sa podarilo zrealizovať v danom časovom rámci a s dobrými výsledkami.
„Výsledok, ktorý už vidíme a ktorý sme videli pri návštevách jednotlivých projektov, považujeme za dobrý,“ uviedla Magistad, ktorá vyjadrila radosť, že sa vďaka projektom nadviazali viaceré bilaterálne partnerstvá s nórskymi inštitúciami. „Fungovali dobre a prispeli k výsledkom, ktoré tu vidíme,“ doplnila.
Na programy s názvami Prispôsobenie sa zmene klímy a Zelené inovácie šlo celkovo 33,6 milióna eur vrátane financovania so štátneho rozpočtu SR. Celkovo sa zrealizovalo 70 projektov.
Nórska veľvyslankyňa vyzdvihla tri projekty zamerané na prevenciu pred povodňami a suchom, realizované na strednom a východnom Slovensku, projekty na zlepšenie životného prostredia v Bratislave a vo Zvolene s názvom Zdravé mestá, ako aj grantovú schému s názvom Modré školy, ktorá bola zameraná na environmentálnu výchovu. Do tejto grantovej schémy sa zapojilo 61 škôl.
V rámci druhého programu vznikol na Slovensku rad zelených pracovných miest. Boli vybudované štyri nové logistické centrá na výrobu bioenergie, u 11 výrobcov podporené zvýšenie produkcie poľnohospodárskej biomasy, vybudované boli aj dva takzvané bioreaktory.
Celkovo v uplynulom období prišlo na Slovensko z nórskych fondov 80 miliónov eur. Podľa generálneho riaditeľa sekcie pre bilaterálne finančné nástroje Úradu vlády Jána Kraka šlo o dôležitú sumu. Slovensku sa podľa neho podarilo dosiahnuť čerpanie na úrovni 90 percent.
„Pomocou nej sa realizovalo množstvo projektov v rôznych oblastiach života, od rekonštrukcie a revitalizácie kultúrneho dedičstva, sociálnej inklúzie, predchádzania domácemu násiliu až po projekty v oblasti životného prostredia,“ zhrnul Krak s tým, že snahou Úradu vlády bolo, aby sa nórske fondy stali vhodným doplnkom k fondom Európskej únie.
V nasledujúcich siedmich rokoch (2014-2021) môže Slovensko počítať s celkovo 113 miliónmi eur z Nórskeho finančného mechanizmu a mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, informovala nórska veľvyslankyňa. Priblížila, že novou oblasťou bude oblasť regionálneho rozvoja a odstraňovania regionálnych rozdielov so zameraním sa na sociálnu inklúziu a rómsku komunitu.
„V zásade na 70 percent pokračujeme v tom, čo sme robili doteraz,“ doplnil ju Krak s tým, že bude pokračovať podpora v oblasti revitalizácie národných kultúrnych pamiatok, životného prostredia alebo v oblasti opatrení proti rodovo podmienenému a domácemu násiliu.
Výsledky všetkých projektov v rámci predošlého obdobia rokov 2009 až 2014 dnes hodnotili v rámci dvoch záverečných konferencií Úradu vlády SR na bratislavskom Bôriku. Stretnutia sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inga Magistad. Ocenila, že väčšinu projektov sa podarilo zrealizovať v danom časovom rámci a s dobrými výsledkami.
„Výsledok, ktorý už vidíme a ktorý sme videli pri návštevách jednotlivých projektov, považujeme za dobrý,“ uviedla Magistad, ktorá vyjadrila radosť, že sa vďaka projektom nadviazali viaceré bilaterálne partnerstvá s nórskymi inštitúciami. „Fungovali dobre a prispeli k výsledkom, ktoré tu vidíme,“ doplnila.
Na programy s názvami Prispôsobenie sa zmene klímy a Zelené inovácie šlo celkovo 33,6 milióna eur vrátane financovania so štátneho rozpočtu SR. Celkovo sa zrealizovalo 70 projektov.
Nórska veľvyslankyňa vyzdvihla tri projekty zamerané na prevenciu pred povodňami a suchom, realizované na strednom a východnom Slovensku, projekty na zlepšenie životného prostredia v Bratislave a vo Zvolene s názvom Zdravé mestá, ako aj grantovú schému s názvom Modré školy, ktorá bola zameraná na environmentálnu výchovu. Do tejto grantovej schémy sa zapojilo 61 škôl.
V rámci druhého programu vznikol na Slovensku rad zelených pracovných miest. Boli vybudované štyri nové logistické centrá na výrobu bioenergie, u 11 výrobcov podporené zvýšenie produkcie poľnohospodárskej biomasy, vybudované boli aj dva takzvané bioreaktory.
Celkovo v uplynulom období prišlo na Slovensko z nórskych fondov 80 miliónov eur. Podľa generálneho riaditeľa sekcie pre bilaterálne finančné nástroje Úradu vlády Jána Kraka šlo o dôležitú sumu. Slovensku sa podľa neho podarilo dosiahnuť čerpanie na úrovni 90 percent.
„Pomocou nej sa realizovalo množstvo projektov v rôznych oblastiach života, od rekonštrukcie a revitalizácie kultúrneho dedičstva, sociálnej inklúzie, predchádzania domácemu násiliu až po projekty v oblasti životného prostredia,“ zhrnul Krak s tým, že snahou Úradu vlády bolo, aby sa nórske fondy stali vhodným doplnkom k fondom Európskej únie.
V nasledujúcich siedmich rokoch (2014-2021) môže Slovensko počítať s celkovo 113 miliónmi eur z Nórskeho finančného mechanizmu a mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, informovala nórska veľvyslankyňa. Priblížila, že novou oblasťou bude oblasť regionálneho rozvoja a odstraňovania regionálnych rozdielov so zameraním sa na sociálnu inklúziu a rómsku komunitu.
„V zásade na 70 percent pokračujeme v tom, čo sme robili doteraz,“ doplnil ju Krak s tým, že bude pokračovať podpora v oblasti revitalizácie národných kultúrnych pamiatok, životného prostredia alebo v oblasti opatrení proti rodovo podmienenému a domácemu násiliu.
