Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Medzi zdrojmi hrdosti dominujú úspechy športovcov, predovšetkým hokejistov.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Podiel hrdých občanov na úspechy Slovenskej republiky počas obdobia jej samostatnosti rastie. Podiel takýchto občanov stúpol zo 49 percent koncom roka 2010 na 60 percent koncom tohto roka. Ukázal to reprezentatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa realizoval v spolupráci s agentúrou Focus od 7. do 13. novembra na vzorke 1013 dospelých. V dlhodobejšej perspektíve pocit hrdosti na úspechy Slovenska kulminoval v predkrízovom období v roku 2008 (77 percent).
Podľa sociologičky Zory Bútorovej sa do nárastu hrdosti na dosiahnuté úspechy Slovenska počas roka 2012 premietol vynikajúci výkon športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte. "Na časť ľudí, najmä prívržencov Smeru-SD, priaznivo zapôsobila aj politická zmena po voľbách," skonštatovala. Myslí si, že dôležitou okolnosťou môže byť aj blížiace sa výročie od vzniku samostatnej SR, ktoré má vytvárať príležitosť na povznesenie sa nad aktuálne problémy a hodnotenie celkového vývoja v dlhodobejšej perspektíve.
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u podnikateľov a živnostníkov, ako aj tvorivých odborných pracovníkov na rozdiel najmä od nezamestnaných. Pohľad optikou volebných preferencií ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska dosahuje nadpriemerné hodnoty u prívržencov Smeru-SD, KDH, SaS a SDKÚ-DS, mierne nadpriemerné hodnoty u prívržencov OĽaNO a podpriemerné hodnoty u prívržencov Mostu-Híd.
Medzi zdrojmi hrdosti dominujú úspechy športovcov, predovšetkým hokejistov. Ďalšími zdrojmi hrdosti sú: členstvo SR v EÚ, štátna samostatnosť a životaschopnosť SR, členstvo v eurozóne, ekonomický rozvoj a reformy. Medzi piatimi zdrojmi negatívnych pocitov a hanby najčastejšie figuruje neschopnosť politických strán a politikov konať vo verejnom záujme, korupcia, klientelizmus a rozkrádanie štátu, životná úroveň a sociálne istoty, postavenie Rómov v spoločnosti a problémy spolužitia s majoritným obyvateľstvom, stav súdnictva a spravodlivosti.
Podľa sociologičky Zory Bútorovej sa do nárastu hrdosti na dosiahnuté úspechy Slovenska počas roka 2012 premietol vynikajúci výkon športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte. "Na časť ľudí, najmä prívržencov Smeru-SD, priaznivo zapôsobila aj politická zmena po voľbách," skonštatovala. Myslí si, že dôležitou okolnosťou môže byť aj blížiace sa výročie od vzniku samostatnej SR, ktoré má vytvárať príležitosť na povznesenie sa nad aktuálne problémy a hodnotenie celkového vývoja v dlhodobejšej perspektíve.
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti, medzi vzdelanejšími ľuďmi, u podnikateľov a živnostníkov, ako aj tvorivých odborných pracovníkov na rozdiel najmä od nezamestnaných. Pohľad optikou volebných preferencií ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska dosahuje nadpriemerné hodnoty u prívržencov Smeru-SD, KDH, SaS a SDKÚ-DS, mierne nadpriemerné hodnoty u prívržencov OĽaNO a podpriemerné hodnoty u prívržencov Mostu-Híd.
Medzi zdrojmi hrdosti dominujú úspechy športovcov, predovšetkým hokejistov. Ďalšími zdrojmi hrdosti sú: členstvo SR v EÚ, štátna samostatnosť a životaschopnosť SR, členstvo v eurozóne, ekonomický rozvoj a reformy. Medzi piatimi zdrojmi negatívnych pocitov a hanby najčastejšie figuruje neschopnosť politických strán a politikov konať vo verejnom záujme, korupcia, klientelizmus a rozkrádanie štátu, životná úroveň a sociálne istoty, postavenie Rómov v spoločnosti a problémy spolužitia s majoritným obyvateľstvom, stav súdnictva a spravodlivosti.
