Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Účasť väzňov vo voľbách bola takmer 30 percent

Ilustračné foto Foto: TASR

Voľby v 17 slovenských ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a vo väzenskej nemocnici prebehli bez mimoriadnych udalostí.

Bratislava 16. marca (TASR) - Účasť väzňov - obvinených a odsúdených, ktorí mali v sobotňajších prezidentských voľbách právo odovzdať svoj hlas bola 29,39 percenta.

Voľby v 17 slovenských ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a vo väzenskej nemocnici prebehli bez mimoriadnych udalostí. TASR o tom informoval riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž. Dovedna sa v deň volieb nachádzalo vo väzniciach 10.054 väzňov - 1454 obvinených a 8600 odsúdených. Z obvinených malo právo voliť 1359 osôb a z odsúdených 7277 väzňov. Najvyššia volebná účasť bola v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou - takmer 67 percent a najnižšia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku - len 2,89 percenta. V sobotu bol len v štyroch ústavoch vytvorený osobitný volebný okrsok, do ostatných členovia volebnej komisie priniesli volebnú urnu.

Na rozdiel od iných typov volieb býva účasť na prezidentských voľbách v slovenských väzeniach značne vysoká. Napríklad v roku 2009 v prvom kole voľby prezidenta Slovenskej republiky bola účasť väznených osôb 58,64 percenta a v druhom kole 59,36 percenta.

Voliť mohli odsúdení aj obvinení

Právo voliť hlavu štátu mal obvinený a odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, v deň voľby dovŕšil 18 rokov veku a zdržiava sa v deň voľby na území SR. "Ústav zabezpečil predvedenie obvineného alebo odsúdeného pred okrskovú volebnú komisiu v ústave a umožnil sa mu výkon volebného práva na základe buď zoznamu oprávnených voličov, ak bol v ústave vytvorený osobitný volebný okrsok, alebo voličského preukazu, ak nebol v ústave vytvorený osobitný volebný okrsok. Ústav zabezpečil, aby každý oprávnený volič bol informovaný o konaní voľby a včas písomne poučený o spôsobe a práve voliť vo voľbe prezidenta SR. V ústave, v ktorom nebol zriadený osobitný volebný okrsok, obsahovalo poučenie aj informáciu, že obvinený alebo odsúdený mohol písomne požiadať obec, v ktorej má trvalý pobyt, o vydanie a zaslanie voličského preukazu. Zároveň sa obvinenému alebo odsúdenému vydalo tlačivo - Žiadosť o vydanie a zaslanie voličského preukazu, ktorú mohol podať tak, aby ju obec dostala najskôr 30 dní pred voľbami a najneskôr v čase, keď ešte možno reálne predpokladať doručenie voličského preukazu," vysvetlil ďalej Adrián Baláž.

Ako TASR informoval komunikačný odbor Kancelárie ministra vnútra, príslušný zákon o spôsobe voľby prezidenta, ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov pre osoby nachádzajúce sa vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby prekážku práva voliť síce neustanovuje, avšak príslušný článok a odsek Ústavy SR hovorí, že právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do NR SR. V tomto prípade platili ale prekážky a to výkon aktívneho aj pasívneho volebného práva osobám vo výkone trestu za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nepriznáva. Jednoznačne teda prekážkou odovzdať v prezidentských voľbách hlas vo väzeniach bol výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Ďalšími prekážkami vo výkone volebného práva u väznených osôb, tak ako aj u civilných osôb, bola nespôsobilosť na právne úkony a zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí.