Bratislava 4. januára (TASR) - Ovládanie Braillovho písma je základná gramotnosť ľudí so zrakovým postihnutím. Uviedla to Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) s tým, že vo verejnom živote sa dané písmo objavuje zriedkavo, a je preto ťažké podnecovať k jeho využívaniu. Urobila tak pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa Braillovho písma.

"Dnes môžu ľudia so zrakovým postihnutím získavať informácie vďaka moderným technológiám - pomocou čítačov obrazovky s hlasovým výstupom ovládajú počítače, mobilné telefóny či tablety. (...) Avšak, pokiaľ potrebuje nevidiaci človek pracovať s textom, najmä s gramatikou či štylistikou, je dôležité, aby si ho dokázal prečítať, nielen vypočuť," priblížila.

Nevidiaci a slabozrakí môžu Braillovo písmo využívať aj v digitálnej forme - tzv. braillové riadky. "Ide o hmatové zariadenie, ktoré si človek pripojí k svojmu počítaču. Na braillovom riadku píše rovnako ako na stroji na Braillovo písmo, no v počítači má zobrazený bežný text v latinke," ozrejmila únia. Upozornila na to, že ich nedostatkom môže byť vyššia obstarávacia cena.

Povedomie o dôležitosti Braillovho písma sa snaží zvyšovať aj ÚNSS. Organizuje rôzne aktivity a súťaže zamerané na jeho čítanie či písanie. Spolu so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči iniciovala vznik Slovenskej autority pre Braillovo písmo. Tá sa stará o štandardizovanie hmatového písma aj o jeho širšie využívanie.

Únia v tejto súvislosti poukázala na to, že je ťažké podnecovať k využívaniu Braillovho písma, ak jeho výskyt v každodennom živote pokrivkáva. "Oko vidiaceho človeka zachytí písomnú informáciu prakticky na každom kroku, zatiaľ čo braille sa v obchodoch či vo verejnom živote vyskytuje veľmi zriedkavo. Absencia Braillovho písma na produktoch, dokumentoch, verejných priestranstvách či v doprave v kombinácii s vysokými cenami digitálnych braillových riadkov predstavuje problém celosvetového významu," uzavrel hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik.