Bratislava 25. novembra (TASR) - Samosprávy majú často skreslené predstavy o tom, čo potrebujú nevidiaci pri jednoduchšom pohybe v teréne. V uliciach chýba dostatok jednoznačných informácií. Treba riešenia, ktoré hendikepovaným umožnia využiť čo najväčší počet zmyslov, poukazuje Pavol Korček z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Pohyb v neznámom teréne je preto podľa neho stále neľahký. Podstatne jednoduchšie je to na známych trasách.

Nevidiaci využívajú na orientáciu hmat, sluch a čuch. Pomáhajú im malé vrúbky na chodníkoch a priechodoch, zvukové upozornenia, tiež informačné systémy vybavené výstupom v syntetickej reči a popisom cesty. Slabozrakí používajú zvyšky svojho zraku, hmat, sluch a čuch. Často sa spoliehajú na kontrastné farby, zväčšené popisky či osvetlenie. Čuch je doplnkovým zmyslom najmä na získavanie správ z prostredia.

Korček priznáva, že úpravy terénu v mestách sú náročné. Únia preto oceňuje, že niektoré stavebné úrady jej dávajú projekty na posúdenie v rámci územného a stavebného konania. Prizývaná je aj na kolaudácie. "Týka sa to najmä Bratislavy, Košíc, ich okolia a mesta Púchov," vysvetlil. V ostatných častiach Slovenska sa to podľa neho deje len výnimočne. Je za systémové riešenia. "Tak aby projekty posudzovali vyškolení odborníci v oblasti bezbariérovej prístupnosti prostredia. Hodnotenie sa musí stať povinnou súčasťou územného, stavebného a kolaudačného konania," navrhuje Korček.

Zdraví ľudia nevidiacich v spoločnosti akceptujú. Vždy sú ochotní pomáhať. "Najmä mladí často nadväzujú kontakt s takto hendikepovaným človekom," povedala Dušana Blašková z únie. Vodiči MHD sú podľa nej vyškolení, situáciu označila "za naozaj veľmi dobrú". "Mnohí z nich nevidiacemu povedia číslo autobusu, smer cesty, nezriedka ho usadia, spýtajú sa, na ktorej zastávke bude vystupovať, aby mohli dohliadnuť na to, že vozidlo opustí bezpečne," opísala Blašková.

Akceptácii zrakovo postihnutých v spoločnosti výrazne prispieva aj legislatíva, tvrdí únia. Upravuje práva takýchto osôb, rovnosť príležitostí, podmienky v oblasti zdravotníctva, školstva, trhu práce či v sociálnej oblasti. Majú prístup ku kultúre aj športu. "Naša spoločnosť sa preto stretáva s nevidiacimi v každej oblasti bežného života, a tak sa ich učí vnímať ako plnohodnotných a rovnocenných partnerov, ktorí dokážu skutočne takmer všetko ako zdraví ľudia," podotkla Blašková.

Mimovládka organizuje počas roka viacero osvetových akcií. Pravdepodobne najznámejšou je "Biela pastelka" spojená s verejnou zbierkou. Výťažok z nej slúži na dofinancovanie služieb pre zrakovo postihnutých. Za významné podujatie označila Blašková dopravno-výchovnú akciu "Deň bielej palice", má upozorniť na bezpečný pohyb takýchto ľudí cez cestu. Mimovládka organizuje aj fotografickú súťaž Cesta svetla, prostredníctvom obrazu približuje život nevidiacich. Známa je aj súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma, tiež Dni Mateja Hrebendu.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je najväčšou organizáciou zastupujúcou zrakovo postihnutých ľudí. Združuje ich tisíce. Svoje služby a poradenstvo ponúka bezplatne, má osem krajských organizácií. Pomáha pri výbere kompenzačných pomôcok či úpravách domáceho a pracovného prostredia, pri využívaní Braillovho písma, jeho tlače, tvorbe reliéfnej grafiky. Poskytuje tiež prepis dokumentov do tohto písma.

Ľudia oslovujú organizáciu aj v rámci poradenstva zameraného na sprístupňovanie webových stránok a elektronických dokumentov pre nevidiacich. Tá organizuje aj používateľské kurzy pre prácu s kompenzačnou výpočtovou technikou a spolupracuje s výrobcami takejto techniky na vývoji, testovaní a lokalizácii pre slovenské jazykové prostredie.

Viac informácií o aktivitách a projektoch ÚNSS sa možno dozvedieť na webe www.unss.sk.